blbec -bca m. subšt. hlupák, truľo, idiot (v nadávkach)
blbec blbca pl. N blbci, blb blba pl. N blbi I blbmi m. subšt.
blbec blbca pl. N blbci, blb blba pl. N blbi m. subšt. ▶ kto sa správa hlúpo, sprosto; kto robí al. hovorí hlúposti, sprostosti, hlupák, sprosták (často v nadávkach): notorický b.; vyzerať ako blbec; vynadať do blbcov; to zvládne každý b.; Bolo mi pod psa, akoby som ju predal, je mi nanič, asi som zradil, blbec, pasák. [V. Klimáček] ▷ blbeček -čka pl. N -čkovia, blbček -ka pl. N -kovia m. zdrob.: predvianoční blbečkovia; Nejaký blbček sa pobavil na náš účet. Ale nech! pren. byť ostrihaný na blbečka; blbaňa -ne -ní ž.: Blbaňa hlúpa, ja som vedela, že sa to zle skončí. [J. Váh]
blb, blbáň, blbec p. hlupák
blbec, -bca m. (čes.) pejor. hlupák, sprosták, idiot (obyč. nadávka): Bol by som mu nadal do blbcov. (Jégé) Robiť sprosté poznámky je dielom blbcov alebo oplanov. (Vaj.) Po dnešnom výbuchu ho každý blbec preskočí. (Jes.) (Ľud) pozdal sa vám blbcom, mrzákom? (Hviezd.)