blanár -ra pl. N -ri m.
blanár -ra pl. N -ri m. zastar. ▶ odborník na spracovanie kože a kožušín a na šitie kožuchov, kožušník: Ostatní už boli ďaleko, využili príležitosť a na druhý deň po divadle odviezli sa do Jablonice s blanárom a jarmočiarom Kulišom. [A. Lacková-Zora]
blanár p. kožušník
kožušník odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov • zastar.: blanár • kušnier • grznár
blanár, -a m. zastar. kožušník: Vyhliadol si slušnú kožku u blanára. (Kuk.) Zišli sme sa ako líšky u blanára. (Kal.);
blanársky príd.;
blanárstvo, -a str. zamestnanie blanára, kožušníctvo
blanár m. (blaňar) 1. vsl zastar. človek, ktorý zasklieval obloky, sklenár: Odňesla som do blaňara šibi pozapravic (Torysa SAB); Dva raz do roka chodzil do naz drutar a raz abo i dva raz prišol blaňar (Medzany SAB) 2. záh zastar. remeselník, ktorý vyrába kože a šije kožuchy, kožušník: bu̯anár (Záh. Ves MAL, Sotina SEN); blanársky príd. k 2: bu̯anárskí núš (Záh. Ves MAL)
blanár m kožušník: blanarom od wirabánj kožiek mladych barančiat (LIKAVA 1627); pellio: blanár, kožissnjk (KS 1763); -sky príd: blanarsky towariss (H. OREŠANY 1714 E); poznamenany roboty blanarskeg (s. l. 18 st) P. atpn Januss Blanár (TRNAVA 1530)