blahosklonný príd. priaznivo naklonený, blahovoľný, zhovievavý, láskavý: b-é ocenenie, b-é gesto;
blahosklonne prísl.;
blahosklonnosť -i ž.
blahosklonnosť -ti ž.
blahosklonnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto je zhovievavý, prívetivý, láskavý, niekedy s pocitom nadradenosti: zdvorilá b.; urážajúca, falošná b.; b. hostiteľa; b. k nesprávnym názorom; Otcovsky starostlivým tónom, v ktorom však teraz zaznela okrem blahosklonnosti aj akási chvejivá úzkosť, preriekol. [D. Mitana]
blahosklonnosť p. sympatia
sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomu • náklonnosť • príchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosť • priazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeň • blahovôľa • blahovoľnosť • blahosklonnosť • náchylnosť (Škultéty)
blahosklonný príd. láskavý, zhovievavý, vľúdny (najmä voči osobám spoločensky nižšie postaveným): b. úsmev, pokyn;
blahosklonne prísl.: b. prikývnuť;
blahosklonnosť, -ti ž.