blahosklonný príd. priaznivo naklonený, blahovoľný, zhovievavý, láskavý: b-é ocenenie, b-é gesto;
blahosklonne prísl.;
blahosklonnosť -i ž.
blahosklonne 2. st. -nejšie prísl.
blahosklonne 2. st. -nejšie prísl. ▶ typicky pre zhovievavé, prívetivé, láskavé správanie, niekedy sprevádzané nadradenosťou: b. sa usmievať, hľadieť, odpovedať, vysvetľovať; b. podať niekomu ruku; b. kývnuť na pozdrav; blahosklonnejšie zmýšľať o ľudských omyloch; Nadporučík Klepáč sa správal voči nemu ako ku všetkým mladším a hodnostne nižším: povýšenecky a blahosklonne. [L. Ballek]; Počúval ma až blahosklonne, so žoviálnym úsmevom. [P. Jaroš]
blahosklonný príd. láskavý, zhovievavý, vľúdny (najmä voči osobám spoločensky nižšie postaveným): b. úsmev, pokyn;
blahosklonne prísl.: b. prikývnuť;
blahosklonnosť, -ti ž.