blahobyt -u m. dostatok životných potrieb, bohatstvo, hojnosť: hmotný a kultúrny b. obyvateľstva; rast b-u; žiť v b-e;
blahobytný príd.: b. život; b-é podnikateľské vrstvy;
blahobytne prísl.: žiť b.
blahobytný -ná -né 2. st. -nejší príd.
blahobytný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ majúci charakter blahobytu, dostatku životných potrieb; prezrádzajúci, naznačujúci blahobyt; poskytujúci blahobyt; vyznačujúci sa blahobytom; žijúci v blahobyte; syn. hojný, bohatý: b. život; b. domov; blahobytné spoločenské vrstvy; blahobytná spokojnosť; predstava blahobytnejšej budúcnosti; pôsobiť blahobytným dojmom; Prichádza dobre vyzerajúca dvojica blahobytných ľudí, spokojných so sebou. [O. Záhradník]; Cieľom ekonomickej reformy je šťastný zajtrajšok alebo blahobytná spoločnosť. [LT 1991]
blahobyt, -u m. dostatok životných potrieb, bohatstvo, hojnosť: b. ľudu, národa, štátu; žiť v b-e, zvyšujeme b.;
blahobytný príd.: b. život v blahobyte; b. výraz (človeka) svedčiaci o blahobyte;
blahobytne prísl.: b. žiť