blahobyt -u m. dostatok životných potrieb, bohatstvo, hojnosť: hmotný a kultúrny b. obyvateľstva; rast b-u; žiť v b-e;
blahobytný príd.: b. život; b-é podnikateľské vrstvy;
blahobytne prísl.: žiť b.
blahobyt -tu m.
blahobyt -tu m. ▶ dostatok al. prebytok životných potrieb; syn. hojnosť, bohatstvo; op. bieda: materiálny, duchovný b.; hospodársky b.; pôžitkársky b.; b. šľachty; vzrast blahobytu; konzumný b.; rozmaznaní blahobytom; dosiahnuť b.; vyrastať, žiť v blahobyte; zabezpečiť, priniesť b.; utápať sa v blahobyte; Pol druha kila nugátových bonbónov sa kdesi prekrýva s predstavou blahobytu. [P. Karvaš]; Blahobyt rubača bolo poznať aj na červených lícach manželky. [R. Sloboda]
blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobyte • dostatok • hojnosť • bohatstvo: túžba po dostatku, hojnosti • dobrota • kniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobroty • nadbytok • prepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychu • luxus • komfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxus • fraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého
dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosť • láskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosť • vľúdnosť • prívetivosť • žičlivosť
2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiť • roztopaš • samopaš (prílišná dobrota)
3. p. pochúťka
blahobyt, -u m. dostatok životných potrieb, bohatstvo, hojnosť: b. ľudu, národa, štátu; žiť v b-e, zvyšujeme b.;
blahobytný príd.: b. život v blahobyte; b. výraz (človeka) svedčiaci o blahobyte;
blahobytne prísl.: b. žiť