blažený, 2. st. blaženejší príd.
1. (o ľuďoch) šťastný, veľmi spokojný: b-á mladucha (Tim.); (národ) raz bude blažený (Vlč.); je celý blažený, je celá blažená;
2. prezrádzajúci pocit šťastia, blaha; pôsobiaci blaho: b. úsmev, b. pocit; To bývali i moje blažené dni. (Taj.) Zápach (zemiakov) plnil vzduch akousi blaženou, milou vôňou. (Urb.);
blažene prísl.: b. sa usmievať;
blaženosť, -ti ž. pocit šťastia, blaha, spokojnosť
● topiť sa v b-i byť veľmi šťastný; náb. večná b. o posmrtnom živote v nebi