blažený príd. pociťujúci blaho; svedčiaci o tom; šťastný: b. človek, b. pocit, byť b.; b. úsmev;
blažene prísl.;
blaženosť -i ž. blaho
blaženosť -ti ž.
blaženosť -ti ž. ▶ stav, pocit šťastia, blaha, spokojnosti; príjemný pocit z dostatku, blahobyt: b. duše; dosiahnuť vrchol blaženosti; bezstarostné chvíle blaženosti; tvár zaliata blaženosťou; Chvíľky šťastia, ktoré s ním prežívala, zdali sa jej iba preddavkom na blaženosť, ktorá ju čaká v manželstve. [Ľ. Zúbek]; náb. rajská b. stav prvých ľudí v pozemskom raji; večná, nebeská b. stav blažených v nebi; viera v posmrtnú b.
blaženosť p. šťastie 1, pôžitok
pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia
šťastie 1. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti: materské šťastie, žiariť šťastím • blaho: usmievať sa blahom • blaženosť: výraz blaženosti v tvári • požehnanie: práca je preňho požehnaním • zastar. blahoslavenstvo: chvíle blahoslavenstva (Alexy)
2. priaznivá zhoda okolností: nemať šťastie pri ženách; opustilo ho šťastie • úspech • zdar: želať niekomu veľa úspechov, veľa zdaru • hovor. terno: To bolo terno! • slang. štigro
blažený, 2. st. blaženejší príd.
1. (o ľuďoch) šťastný, veľmi spokojný: b-á mladucha (Tim.); (národ) raz bude blažený (Vlč.); je celý blažený, je celá blažená;
2. prezrádzajúci pocit šťastia, blaha; pôsobiaci blaho: b. úsmev, b. pocit; To bývali i moje blažené dni. (Taj.) Zápach (zemiakov) plnil vzduch akousi blaženou, milou vôňou. (Urb.);
blažene prísl.: b. sa usmievať;
blaženosť, -ti ž. pocit šťastia, blaha, spokojnosť
● topiť sa v b-i byť veľmi šťastný; náb. večná b. o posmrtnom živote v nebi
blaženosť ž. pocit šťastia: Oni lem tak prekvitajú blaženoščó (Kameňany REV); blaženosť (Hor. Lehota DK)