blízky bližší príd.
1. kt. je v menšej priestorovej al. časovej vzdialenosti, op. ďaleký: b-e okolie, v b-om meste; v najbližších mesiacoch; B. východ krajiny juhozáp. Ázie
2. spojený rodinnými, priateľskými ap. vzťahmi, op. vzdialený: b. príbuzný; najbližší priatelia dôverní; b. spolupracovník; naše názory sú b-e; sú si b-i
● bližšia → košeľa ako kabát;
blízko, blízo
I. prísl. k blízky, op. ďaleko: už sme b.; pristúpiť bližšie; mať k niekomu b.;
blízkosť, blízosť -i ž.
II. blízko -a s. malá vzdialenosť, blízkosť: z b-a i z ďaleka i fraz. zovšadiaľ
III. blízko, blízo predl. s G vyj.
1. malú vzdialenosť, neďaleko: bývať b. hotela
2. časovú bezprostrednosť pred niečím: byť b. smrti
3. blízkosť k istej kvantitatívnej hranici: b. jedného milióna km
IV. čast. takmer, skoro: b. tri milióny; má b. šesťdesiat rokov
blízko, blízo 2. st. bližšie prísl.
blízko, blízo predl. s G
blízko1, blízo1 2. st. bližšie prísl. 1. ▶ v malej, krátkej priestorovej vzdialenosti; op. ďaleko: byť celkom, úplne b.; držali sa b. vedľa seba; pozrieť sa, pristúpiť bližšie; do mesta je pomerne b.; nechoď tak b.!; Len byť pri ňom, cítiť ho blízo a schúliť sa k nemu. [J. Jonáš]; Prepáčte, idem sa trošku zapodievať starými zanedbanými kontaktmi, aby som bol blízko, aby som vám bol naporúdzi. [A. Bednár]; pren. mať, byť b. k úspechu, k víťazstvu, k pravde veľmi sa priblížiť; mať b. k hudbe, k umeniu mať rád hudbu, umenie; mať b. k názorom niekoho súhlasiť, stotožňovať sa s nimi; bližšie určiť príčinu niečoho konkretizovať; poznať niekoho bližšie lepšie 2. ▶ v malej, krátkej časovej vzdialenosti; op. ďaleko: jar je už b.; o krok bližšie k novému miléniu
blízko3, blízo2 predl. s G 1. ▶ vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť; syn. neďaleko: dom b. jazera; hotel b. historického centra; obec b. Trenčína; nebuď b. brehu; sedieť b. seba; držať cigaretu b. úst; rozložiť tábor b. vody; Magde som zavolal, že odchádzam na dva dni preč, niekam blízko mesta. [R. Sloboda] 2. ▶ vyjadruje krátku časovú vzdialenosť, bezprostrednosť pred niečím: byť b. smrti; b. ekonomickej krízy; b. občianskej vojny; b. podpisu zmluvy 3. ▶ vyjadruje krátku, malú vzdialenosť k nejakej kvantitatívnej hranici; syn. v blízkosti: teploty sa pohybovali b. bodu mrazu; koruna sa pohybuje b. 18 percent v devalvácii
blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízo • nablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízku • nablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďaleko • naporúdzi • poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zem • hneď • tesne • bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipa • kúsok: kúsok pod vrcholom je chata • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: má blízučko, blízunko do školy • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potok • fraz.: na dohodenie kameňom • na skok
2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízo • nablízku • neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďaleko • fraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermi • tesne • bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišli • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko
3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízo • neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňa • v blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký park • pri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatu • kniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mesta • zried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký tábor • expr.: blízučko • blízunko • blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa
blízo 1. p. blízko 1–3 2. p. pri 1
pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodník • vedľa • povedľa • pozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topole • blízko • v blízkosti • hovor. blízo • zried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka
2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • s • so (kým) • u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás
3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočet • okolo • hovor. kolo • poet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu
4. vyjadruje časový úsek • počas • v priebehu (čoho) • cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdia • v procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt
5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji
6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohli • kniž.: navzdor • navzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľov • kniž. zastar. vzdor
7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôt • v (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach
blízo
1. prísl. v malej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, blízko: Šťastie je sedieť blízo pri tom človeku. (Tim.); treba len blízo prísť (Tat.); Klopanie sa znovu ozvalo, mocnejšie a blízo. (Laz.)
2. predl. s 2. p. vyjadruje malú vzdialenosť, v blízkosti, neďaleko: blízo Podbukovského potoka (Ondr.); krása chodí blízo nás (Smrek); blízo východu (Karv.);
3. predl. s 2. p. i čast. vyjadruje približnosť, skoro, temer: je nás blízo troch miliónov. (Vlč.); má blízo milióna (Jil.); otec mal už blízo 70 rokov (Taj.); b. dvadsaťročný
blíza p. blízo
blízo (bľíza) I. prísl. csl v malej vzdialenosti, neďaleko: Kráuke do škode ňešle, kod ňigde bľízo ňebola (V. Lom MK); Máme k sebe bľízo, ale ňenašťivujeme sa (Čičmany ŽIL); Zbožné jami sa moseli tam vikopat, dze nebola blízo voda (Ružindol TRN); Bľizo pri valaľe (M. Zalužice MCH); Žebim tam bľizo kolo ňoho buu̯ (Sobrance) II. predl. s G csl vyjadruje malú vzdialenosť, v blízkosti: Bľizo ná_zastau̯ (Turíčky LUČ); Furman stracil bičisko bľízo našieho domu (Brvnište PB); A už na tém chodníku boli blízo nej (Ružindol TRN); Ľem poc, šak to ozdaľ ňe za śvetom, tu ľem bľizo križa (Hatalov MCH) III. 1. čast. jstrsl, jzsl asi, azda, možno: Blízo sa do večera ňeudrží bez dažďa (Prochot NB); Ti blízo aňi ňevieš o tom, že je náš kmotor chorí? (Hliník n. Hron. NB); Tod už nepríde, blízo zapoždžil zeleznic (Kameňany REV); Bľíza ňepríďe, ľebo bou̯ spomínau̯, že puojďe do Soboti (Kokava n. Rim. RS); Blízo k nám nemóhél potrafit (Brezová p. Brad. MYJ) 2. takmer, skoro, bezmála: Buďe tomu už blízo pied rokóv (Bošáca TRČ); Blízo tricad rokóv má ten longoš (Hrnčiarovce n. Par. TRN)
blízko, blízo, komp blíž, bliže(j) I. prísl v malej vzdialenosti: pristupme srdcem bliže (KK 1709); kdekolwek w chotary ležia luky blizko (KRUPINA 1720); čym bližeg ku swicy prigdess, stiň wetssi učiniss (GV 1755); blisko gest zyma (KS 1763) II. čast zsl vyj. približnosť, asi: toto y mi, tatíčku, blízo buďeme prisilený (BR 1785) III. predl s G vyj. neveľkú vzdialenosť od niečoho: blizo hranice Polskeg messkagi (ORAVA 1633); (svedok) pry nom blisko postele sedjc k samemu brehu blizko Lipoucza po woze prišjel (TURIEC 1755; 1768)