Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

blízky bližší príd.

1. kt. je v menšej priestorovej al. časovej vzdialenosti, op. ďaleký: b-e okolie, v b-om meste; v najbližších mesiacoch; B. východ krajiny juhozáp. Ázie

2. spojený rodinnými, priateľskými ap. vzťahmi, op. vzdialený: b. príbuzný; najbližší priatelia dôverní; b. spolupracovník; naše názory sú b-e; sú si b-i

bližšia → košeľa ako kabát;

blízko, blízo

I. prísl. k blízky, op. ďaleko: už sme b.; pristúpiť bližšie; mať k niekomu b.;

blízkosť, blízosť -i ž.

II. blízko -a s. malá vzdialenosť, blízkosť: z b-a i z ďaleka i fraz. zovšadiaľ

III. blízko, blízo predl. s G vyj.

1. malú vzdialenosť, neďaleko: bývať b. hotela

2. časovú bezprostrednosť pred niečím: byť b. smrti

3. blízkosť k istej kvantitatívnej hranici: b. jedného milióna km

IV. čast. takmer, skoro: b. tri milióny; má b. šesťdesiat rokov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
blízky bližší; blízko, blízo prísl. i predl. s G; blízkosť ‑i ž.

blízko, blízo 2. st. bližšie prísl.

blízko, blízo predl. s G


blízko -ka s.


nablízko, pís. i na blízko prísl.

blízko1, blízo1 2. st. bližšie prísl. 1. ▶ v malej, krátkej priestorovej vzdialenosti; op. ďaleko: byť celkom, úplne b.; držali sa b. vedľa seba; pozrieť sa, pristúpiť bližšie; do mesta je pomerne b.; nechoď tak b.!; Len byť pri ňom, cítiť ho blízo a schúliť sa k nemu. [J. Jonáš]; Prepáčte, idem sa trošku zapodievať starými zanedbanými kontaktmi, aby som bol blízko, aby som vám bol naporúdzi. [A. Bednár]; pren. mať, byť b. k úspechu, k víťazstvu, k pravde veľmi sa priblížiť; mať b. k hudbe, k umeniu mať rád hudbu, umenie; mať b. k názorom niekoho súhlasiť, stotožňovať sa s nimi; bližšie určiť príčinu niečoho konkretizovať; poznať niekoho bližšie lepšie
2. ▶ v malej, krátkej časovej vzdialenosti; op. ďaleko: jar je už b.; o krok bližšie k novému miléniu

blízko3, blízo2 predl. s G 1. ▶ vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť; syn. neďaleko: dom b. jazera; hotel b. historického centra; obec b. Trenčína; nebuď b. brehu; sedieť b. seba; držať cigaretu b. úst; rozložiť tábor b. vody; Magde som zavolal, že odchádzam na dva dni preč, niekam blízko mesta. [R. Sloboda]
2. ▶ vyjadruje krátku časovú vzdialenosť, bezprostrednosť pred niečím: byť b. smrti; b. ekonomickej krízy; b. občianskej vojny; b. podpisu zmluvy
3. ▶ vyjadruje krátku, malú vzdialenosť k nejakej kvantitatívnej hranici; syn. v blízkosti: teploty sa pohybovali b. bodu mrazu; koruna sa pohybuje b. 18 percent v devalvácii


blízko2 -ka s.malá vzdialenosť; syn. blízkosť: hostia prišli z blízka i z ďaleka; Hor’ sa, Ilčík, na najvyššiu jedľu a vbodni oči do tajov blízka i diale. [J. Poničan]


bližšie prísl. 1. 2. st. ↗ k blízko1
2. ▶ s prihliadnutím na presnosť, so zreteľom na podrobnejšie určenie, vymedzenie; syn. detailnejšie, do hĺbky: b. charakterizovať, vysvetliť, preskúmať, spoznať; pozrieť sa b. na niečo; zaujímať sa o vec b.; b. si ozrejmiť učivo; b. sa zoznámiť s niekým, s niečím; predstaviť niekoho b.; b. sa zamerať na niečo; b. prešetriť niečo


najbližšie prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ blízko: sedieť n. k oknu; bývať n. k letisku
2.pri nasledujúcej príležitosti; syn. nabudúce: čo nás čaká n.?; n. hráme doma; keď ju n. stretnem, opýtam sa jej na to; kam sa chystáš n.?
fraz. to bude mať/má/je k pravde najbližšie je to najviac pravdepodobné, zrejme to bude tak

-ko/2351331±1219: prepozície nevok. 10235 neďaleko/7626 blízko/2609

-ko/2351331±1219 4.37: adverbiá 1. st. 222694 rovnako/54445 ťažko/30659 ľahko/19410 ďaleko/18796 krátko/15581 hlboko/12575 vysoko/11914 prudko/11794 blízko/9542 úzko/4450 zakrátko/3733 neďaleko/3567 hladko/2515 (105/23713)

-ko/2351331±1219 5.31: partikuly 759 jednako/421 ako/149 rovnako/109 ťažko/37 blízko/13 nijako/11 nadovšetko/8 (2/11)

-o/19676156±19853 1.89: adverbiá 1. st. 1090831→1092771
+3373
−2638
často/75845 možno/59413 rovnako/54445 rýchlo/49914 dlho/43451 priamo/40009 ťažko/30659 ráno/29933 dávno/20733 ľahko/19410 ďaleko/18796 nemožno/18664 čoskoro/16893 ticho/15891 krátko/15581 nedávno/15544 rovno/13835 hlboko/12575 vysoko/11914 prudko/11794 nato/10220 neskoro/9870 blízko/9542 skoro/9435 najavo/9234 celkovo/8428 málo/8056 naplno/7794 ľúto/6853 (1536/438040)

-o/19676156±19853 31.96: prepozície nevok. 3485785→3486467
+138
−207
do/1338109→1338797
+97
−164
o/1309382→1309416
+20
−17
po/702264 okolo/74509 namiesto/27824 mimo/20965 neďaleko/7626 blízko/2609 miesto/2124 pomimo/181 blízo/144→105
+21
−27
zarovno/48

blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9


naporúdzi na dosah ruky, pri ruke, v blízkosti, k dispozícii (obyč. v spojení so slovesami byť a mať) • porukeblízko: musíš byť vždy naporúdzi, poruke, blízko; výhovorku mala vždy naporúdzi, poruke (pripravenú) • pohotovepohotovo: mal pohotovo všelijaké výhovorkyzastaráv. napohotovezastar. nahotovefraz. na dosahnár. spodručne (Jesenská)


neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

blízko

1. prísl. (2. st. bližšie, bás. i blíž, nár. bližej) v malej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, neďaleko, bezprostredne (v priestore, v čase al. vo vzťahu): prísť, dostať sa, byť b.; sadnite si bližšie; Pristúpil celkom blízko k Ľudmile. (Tim.) Rozhodnutie je blízko. (Kuk.); blízko pred Vianocami (Šolt.); kde srdce k srdcu tak blízko (Botto); Vždy blíž a bližšie sa blíži. (Sládk.); pristúpil bližej (Vaj.)

mať, byť k niekomu veľmi b. byť s niekým v dôvernom, priateľskom pomere;

2. predl. s 2. p. vyjadruje malú vzdialenosť, bezprostrednosť (miesta, času al. vzťahu): b. cesty, b. lesa; byť b. niekoho, stáť, sedieť b. seba, b. vás; niečo je b. dokončenia, b. rozhodnutia, byť b. smrti; koľko ráz sme boli blízko zúfalstva (Stod.)

blízko
I. prísl. csl neďaleko, v malej vzdialenosti, blízo: Studňa bola blísko (Detva ZVO); Prindem já bliššé s tú kosu, a tam jarabičacé hnézdo plné vajjéc (Brestovany TRN); Tam som rada chodzela, bo tam bľisko bula voda (Sokoľ KOŠ)
F. bližiéj jéj ňepoznám (Bošáca TRČ) - poznám ju málo, povrchne; on o ton bližiéj vie jako já (Bošáca TRČ) - vie o tom viac, presnejšie
II. predl. s G csl vyjadruje malú vzdialenosť od niekoho, niečoho
a. v priestore : Blísko náz uderilo (Kameňany REV); Bili blísko mora (Záh. Bystrica BRA); Tam najračej chodzeľi chlapci, bo to bľisko ot karčmi bulo (Sokoľ KOŠ)
b. v čase: Jak toten čaz uceka - pater, už bľisko obeda! (Kanaš PRE)
F. si bľísko trhu, viplaťím ťa drobními (Mošovce MAR), si bľísko trhu (Rim. Píla RS) - ľahko môžeš dostať bitku
III. čast. skoro, takmer: Ma už bľisko dvacedz roki (Dl. Lúka BAR); Ked umarľi, ta maľi bľisko sto roki (Sedlice PRE)

blízko, blízo, komp blíž, bliže(j)
I. prísl v malej vzdialenosti: pristupme srdcem bliže (KK 1709); kdekolwek w chotary ležia luky blizko (KRUPINA 1720); čym bližeg ku swicy prigdess, stiň wetssi učiniss (GV 1755); blisko gest zyma (KS 1763)
II. čast zsl vyj. približnosť, asi: toto y mi, tatíčku, blízo buďeme prisilený (BR 1785)
III. predl s G vyj. neveľkú vzdialenosť od niečoho: blizo hranice Polskeg messkagi (ORAVA 1633); (svedok) pry nom blisko postele sedjc k samemu brehu blizko Lipoucza po woze prišjel (TURIEC 1755; 1768)

blízko blízko blízko_K1 blízko
blízko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) blízko
G (bez) blízka
D (k) blízku
A (vidím) blízko
L (o) blízku
I (s) blízkom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) blízka
G (bez) blízk
D (k) blízkam
A (vidím) blízka
L (o) blízkach
I (s) blízkami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a starosta pristúpili bližšie et le maire s'étaient approchés
bližšie uvádza v prílohe précisé dans l'annexe
čo je tak blízko qui est si proche
keď budeme blízko quand nous serons près
ktoré príliš blízko qui sont trop proches
ste bližšie poznali môjho brata vous connaissiez mon frère
strede alebo blízko stredu centre ou à proximité
vzdialenosť a na blízko distance et de près
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu