bláznisko p. blázon
blázon m. (blázoň)
1. csl duševne chorý, pomätený človek: Hovorím ťi, vom je už dávno blázen (Prievidza); Šak kebi búl blázen, to bi nerobil (Dol. Súča TRČ); blaźen (Remeniny GIR)
F. bláznovi a pánovi nigdo neroskáže (Brestovany TRN) - obaja si dovolia hocičo; bežeď ako blázon (Rim. Píla RS) - zo všetkých síl; držat za bu̯áznú (Záh. Bystrica BRA), porobiď na bláznó (Brusník REV), robiť si blázna (Hor. Lehota DK), madz za blazna (V. Šariš PRE) - zavádzať niekoho, vodiť za nos, uťahovať si; blázen dává, múdrí bere (Bošáca TRČ); bláznov ňetreba polievat, ti sami ot seba rostú (Bošáca TRČ) - hlupákov je vždy dosť
2. expr. nerozumný, nerozvážny, hlúpy človek: Jutka, ti si blázoň, že šitko porobíš! (Klenovec RS); bláznisko m. zvel. expr. k 2: Starí bláznisko, oblékóv sa za maškaru a išóv susedovím na zátanec! (Brestovany TRN); blázňisko (Bošáca TRČ)