blázon -zna m.
1. duševne chorý, pomätený človek: tichý b. neškodný; nadávať niekomu do b-ov
2. v min. dvorný b. šašo
3. hovor. expr. nerozumný, nerozvážny človek; pochábeľ: nebuď b.! nerob hlúposti!
● expr. smiať sa ako b. bez príčiny; robiť si b-a z niekoho, mať niekoho za b-a robiť si žarty, uťahovať si; robiť zo seba b-a robiť sa hlúpym; expr.: som z toho b. nechápem to; byť do niečoho celý b. byť niečím celkom zaujatý; byť do niekoho, za niekým b. byť veľmi zamilovaný; bol by b., keby/aby ... nerobil by rozumne;
bláznovský príd. k 1: nosil b-é šaty;
bláznovstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. pochabosť, samopašnosť
2. samopašný čin: vyčíňať b-á
bláznovstvo -va -tiev s.
bláznovstvo -va -tiev s. 1. iba sg. ▶ stav toho, kto je duševne nevyrovnaný a tým nezodpovedá za svoje činy; duševná choroba; syn. bláznivosť, pomätenosť, choromyseľnosť: Bláznovstvom mu Boh umožnil na všetko zabudnúť a umožnil mu žiť. [P. Kováčik] 2. expr. ▶ prejav nerozumného, nerozvážneho správania; syn. bláznivosť, pochabosť, samopaš: prvoaprílové b.; vystrájať, vyvádzať bláznovstvá; Tvoríme však dav s jeho jedinečnou schopnosťou vciťovať sa a s vôľou nakaziť sa hocijakým bláznovstvom. [A. Vášová]; Dali sa mu ani malé deti nachytať na jeho kúsky a bláznovstvá. [L. Ballek]
bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvára • šialenstvo • šialenosť • pomätenie • pomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenosti • hlúpota • hlupstvo • expr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutosti • hlúposť • sprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robí • expr. idiotstvo • hovor. expr.: trafenosť • rapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľ • subšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina
2. p. samopaš
pomätenosť stav duševnej nerovnováhy • pomätenie: pomätenosť, pomätenie mysle • choromyseľnosť • nenormálnosť • abnormálnosť • nepríčetnosť • bláznovstvo • bláznivosť • šialenosť • šialenstvo • pochabosť • hovor. expr.: rapeľ • šibnutosť: chytajú ho raple
samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda
slabomyseľnosť nedostatok duševných schopností, duševná menejcennosť • lek. demencia • choromyseľnosť • bláznivosť • bláznovstvo • hovor. expr. šibnutosť: zdá sa, že ho chytá slabomyseľnosť, šibnutosť • odb.: oligofrénia • debilita • debilnosť (najľahší stupeň slabomyseľnosti) • imbecilita • imbecilnosť (stredný stupeň slabomyseľnosti) • idiotizmus (najvyšší stupeň slabomyseľnosti)
sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť
2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina
p. aj táranina
3. p. daromnica 1
bláznovstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) duševná choroba, šialenstvo: vykonať niečo v bláznovstve;
2. pochabosť, samopašnosť, hlúposť: robiť, vravieť b-á
bláznovstvo i blázonstvo s. jor, strgem, spiš, šar nerozvážnosť, nerozmyslený skutok: Bláznóstvo tam aj chodžič! (Nandraž REV); Ňerop take blazeňstvo, bo to śe ňepatri na tebe (Dl. Lúka BAR); bláznoustvo (Hor. Lehota DK); blazenstvo (Studenec LVO)
blázonstvo p. bláznovstvo
bláznovstvo [-o, -í] s 1. šialenstvo (duševná choroba): fatuitas: bláznowstwj (CL 1777); bich nebo do bláznowstwa ňeupadla, nebo sslakem nebila porazená (BR 1785) 2. pochabosť, samopašnosť: (Gréci) welikým bláznowstwjm byli zmámeny (HI 18. st) 3. hlúposť, nemúdrosť: stary swogu radu cžiny mladim zwadu, neb se gim bláznostwj zda (BV 1652)