blázniť -i nedok. expr.
1. i blázniť sa nerozumne sa správať, robiť hlúposti, blaznieť, šalieť: deti sa b-ia na ihrisku; neb-i s tou puškou! (čo) b-š?
2. z(a)vádzať: b. dievčence, b. hlavu niekomu
// blázniť sa
1. byť duševne chorý, šalieť, blaznieť
2. hovor. expr. nápadne prejavovať záujem o niekoho, niečo, blaznieť (sa), šalieť: dievčatá sa za ním b-ia; b. sa za autom
blázniť -ni -nia (ne)blázni! -nil -niac -niaci -nenie nedok.
blázniť sa -ni sa -nia sa (ne)blázni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.
blázniť -ni -nia (ne)blázni! -nil -niac -niaci -nenie nedok. 1. hovor. ▶ prejavovať príznaky duševnej choroby, choromyseľnosti, pomätenosti; syn. blaznieť, blázniť sa: znovu začal b. 2. expr. ▶ správať sa nerozvážne, nerozumne; syn. blázniť sa, blaznieť, vystrájať, šalieť, jašiť sa: Neblázni, len na to čakajú, aby ťa mohli odbachnúť. [I. Habaj]; Vierka priskočila k magnetofónu, vyčarila divoký charleston a bláznila a spievala a zvŕtala sa. [J. Sedlák] 3. expr. (koho) ▶ vedome na niekoho pôsobiť prostredníctvom klamstva, zavádzať; syn. balamutiť: Tak to ste vy, čo bláznite môjho syna? [J. Puškáš]; No počuj, neblázni mi hlavu, Ingrid. [M. Čeretková-Gállová]; Ale už čuš, prosím ťa, a neblázni nám rozum. [A. Chudoba] 4. expr. (za kým, za čím) ▶ veľmi po niekom, niečom túžiť; prejavovať silnú náklonnosť (obyč. ľúbostnú) k niekomu; syn. blaznieť, blaznieť sa, blázniť sa, šalieť: b. za chlapcami, dievčatami; b. za lyžovaním
blázniť sa -ni sa -nia sa (ne)blázni sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. hovor. ▶ prejavovať príznaky duševnej choroby, choromyseľnosti, pomätenosti; syn. blaznieť, blázniť: Začína sa blázniť, syčí ako had, musím odísť, bojím sa pozrieť na perinu. [L. Ťažký]; Zaopatril si od Perlorodku dôvod, že sa nemohol učiť, pretože sa mu otec niečo ako blázni. [P. Hrúz] 2. expr. ▶ správať sa nerozvážne, nerozumne; syn. blaznieť, blázniť, vystrájať, jašiť sa: Vonku sa bláznila Dana so psom. [A. Chudoba]; To robíme veľmi radi a ohromne sa pri tom bláznime. [K. Jarunková] 3. expr. (za kým, za čím) ▶ veľmi po niekom, niečom túžiť; prejavovať silnú náklonnosť (obyč. ľúbostnú) k niekomu; syn. blaznieť, blaznieť sa, blázniť, šalieť: b. sa za maškrtou; b. sa za slobodnými dievčatami; b. sa za každou sukňou; Dievčatá sa za ním bláznili, ale on bol nevšímavý, bol pevný, bol zväzák a veliteľ. [V. Mináč] ▷ dok. k 1 ↗ zblázniť sa
balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudí • zavádzať • miasť • mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládež • kraj. galamutiť (Jégé) • ohlupovať: frázy na ohlupovanie más • klamať • fraz. vodiť za nos • hovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za nos • hovor. expr. valiť • blázniť • šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčence • mystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovanie • demagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutili • expr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!
besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!
blázniť p. balamutiť
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz
2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami
3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom
4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)
5. p. tárať
šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku
túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa
blázniť sa (nár. i blázniť), -i, -ia nedok.
1. (o duševne chorých) byť blázon, nemať zdravý rozum, blaznieť: Blázniš sa dnes? (Tim.)
2. správať sa ako blázon, nerozvážne, robiť hlúposti, nerozumné kúsky, blaznieť (sa): Dievčatá sa bláznili. (Jes.) Neblázni, Zuza! (Hor.) Čo je s tebou srdce? Veďže neblázni! (Mih.)
3. hovor. expr. (za kým, za čím) veľmi túžiť po niekom, po niečom, nápadne prejavovať svoju lásku k niekomu, byť zamilovaný, blaznieť (sa): Veď už ani ty nie si Žofkou Perlíkovie, za ktorou sa z dvoch dedín chlapci bláznili. (Kuk.);
dok. k 1 zblázniť sa, poblázniť sa
|| blázniť (koho) zavádzať, zvádzať: A dievča mi neblázni, nechaj na pokoji. (Tim.)
blaznieť i blázniť nedok. 1. or, jzsl byť duševne chorý, šalieť: Aj brata mala, čo hovorili, že blázní (Bíňovce TRN); S tím Pavlem je to prej už velice zlé, už blázňí, mosá pri ňem bit ve dne v noci (Skalica); blaznieť (Hor. Lehota DK) 2. besnieť sa: Pes nám bu̯ázňi (Záh. Bystrica BRA) 3. expr. robiť hlúposti, vystrájať, vyčíňať: Blazňieš?! (Priekopa MAR); Todi si na veselí hrube neužíl, na bláznená bolo vácéj jako čiléj (Trenč. Závada TRČ) Človieče, neblázňi, nedrgaj do mia, lebo spadnu s teho žebríka! (Skalica); Napíl sa šnopsu a blázňí (Ivanka p. Dun. BRA) 4. robiť niekoho bláznom, zavádzať: Chlapče, neblázni dziévča, máž ešče vojnu prec cebu! (Brestovany TRN); blázňiť (Hor. Lehota DK)
blázniť sa nedok. 1. byť duševne chorý, šalieť: Blázníš sä, ši kiho šärta? (Brusník REV) F. snanno sa je bláznit, keď rozum chibuje (Bošáca TRČ) - hlupákovi k bláznovstvu veľa nechýba; do sa sce bláznid, mosí mad rozum (Vinosady MOD) - treba poznať mieru aj pri vydávaní sa za blázna 2. expr. vyčíňať, vystrájať: Bláznili sa tí dzeciská na dvóre, rozhánali slépki (Brestovany TRN); Blazňeľi sa, blazňeľi, a večer ňemohľi usnuť (Zborov n. Bystr. KNM); Co śe blaźňiš! (Remeniny GIR) 3. expr. byť zaľúbený, veľmi túžiť za niekým: Za tobó sa lem tag džiavšetá blázna̋ (Kameňany REV)
blaznieť, blázniť sa ndk prejavovať príznaky duševnej choroby: nemocny gsu, ktery bláznejú w zimnici blúznia; s túto blázniwostu blaznegú (PT 1778); mozgi splesňegú, člowek sa nebo blázní, nebo prám ay zemre (BR 1785)