bitý -tá -té príd.
bitý príd.
1. ktorého bijú, utláčaný, ujarmený, zdieraný, ubíjaný: krik bitých a trýznených ľudí (Jégé); Kysuce večne bité (Jil.); za ľud svoj bitý, jeho práva sväté (Pláv.); osudom bitý človek (Tat.);
2. zried. udieraný: bás. bitých strún nariekanie (Sládk.);
3. zried. (o človeku) vybíjaný, skúsený: musel byť pán magister montanus bitou hlavou (Hor.)
bitý príd razený (o peniazoch): kázal oni sebe zatúd nalíwati, zakúd na celý bitý tolár rowáš newiróstel (BU 1795)