biskup -a m. vedúci cirk. hodnostár; (v kat. cirkvi) kto prijal plnosť posvätnej vysviacky a obyč. spravuje diecézu; (v ev. cirkvi) prvý duchovný pastier a vedúci náboženského života: generálny b., dištriktuálny b.;
biskupský príd.: b. úrad; kuch. b. chlebíček pečivo s kandizovaným ovocím, orieškami ap.;
biskupstvo -a -tiev s.
1. biskupská hodnosť
2. diecéza: Nitrianske b.
biskupstvo -va -tiev s.
biskupstvo -va -tiev s. cirk. 1. ▶ úrad, hodnosť a poslanie biskupa, episkopát 2. ▶ cirkevná oblasť spravovaná biskupom, diecéza, eparchia: Nitrianske, Rožňavské b.; zriadenie, zrušenie biskupstva; reformy biskupstiev za Jozefa II.
biskupstvo -a s. ‹n < l < g› cirk.
1. (v niektorých kresťanských cirkvách) obvod pôsobnosti biskupa, diecéza
2. hodnosť a úrad biskupa
biskupstvo p. diecéza
diecéza jednotka územnej správy katolíckej cirkvi • biskupstvo: obsadenie diecéz biskupmi; nitrianske biskupstvo
biskup, -a m. vyšší cirkevný hodnostár;
biskupský príd.: b. úrad, b-á hodnosť
● kuch. b. chlieb druh zákuska;
biskupstvo, -a str.
1. biskupská hodnosť;
2. správne územie biskupa, diecéza
biskupstvo m. 1. správne územie biskupa, diecéza: Naša repubľika mala peď biskupsťieu (Návojovce TOP) 2. sídlo biskupa a jeho úradu: biskupstvo (Hor. Lehota DK)