bilingválny -na -ne príd.
bilingválny -na -ne príd. ⟨lat.⟩ lingv. ▶ využívajúci dva jazyky; vyjadrený v dvoch jazykoch; syn. dvojjazyčný: b. jednotlivec; bilingválne deti; bilingválne gymnázium; bilingválna oblasť; bilingválne štúdium, vyučovanie; bilingválne vzdelávanie v materinskom a zároveň v úradnom, štátnom jazyku al. vo vyučovacom a v cudzom jazyku; zákon o bilingválnom značení miest a obcí; Na národnostne zmiešaných územiach fungujú na bilingválnej úrovni aj súkromné médiá. [RT 1994]
bilingválny príd. ‹l› odb.
1. majúci dva jazyky, používajúci aktívne dva jazyky, dvojjazykový, dvojjazyčný: b. štát, b-e prostredie; b. hovorca
2. vyjadrovaný, tlačený a pod. dvoma jazykmi: b-e nápisy; b-a štúdia;
bilingválne prísl.
bilingválny, bilingvistický p. dvojjazyčný
dvojjazyčný súvisiaci s dvojjazyčnosťou, t. j. s uplatňovaním, ovládaním, používaním dvoch jazykov • dvojjazykový: dvojjazyčná, dvojjazyková kultúra • dvojrečový: dvojrečové prostredie • bilingválny • bilingvistický (hovoriaci, píšuci dvoma jazykmi): bilingválne, bilingvistické obyvateľstvo • prekladový (tlmočiaci z jedného jazyka do druhého): prekladové slovníky