bilingválne prísl.
bilingválne prísl. lingv. ▶ s využitím dvoch jazykov; syn. dvojjazyčne: kniha vyšla b.; škola, kde sa učí b.
bilingválny príd. ‹l› odb.
1. majúci dva jazyky, používajúci aktívne dva jazyky, dvojjazykový, dvojjazyčný: b. štát, b-e prostredie; b. hovorca
2. vyjadrovaný, tlačený a pod. dvoma jazykmi: b-e nápisy; b-a štúdia;