bilaterálny príd. obojstranný, dvojstranný: b-a zmluva;
bilaterálne prísl.
bilaterálny [-t-] -na -ne príd.
bilaterálny [-t-] -na -ne príd. ⟨lat.⟩ 1. ▶ fungujúci, vzniknutý medzi dvoma stranami; uzavretý dvoma členmi; syn. dvojstranný, obojstranný: bilaterálne vzťahy, rozhovory; b. spor; b. projekt; bilaterálna dohoda, zmluva; bilaterálna spolupráca, podpora; bilaterálne stretnutie; nadväzovanie obchodných bilaterálnych kontaktov; Neviem, čo všetko sa vyprecizovalo a ako sa tá bilaterálna sťahovačka odohrala, čo všetko sa polámalo, zničilo a potratilo. [A. Bednár] 2. biol. ▶ týkajúci sa obidvoch strán tela al. orgánov; obojstranne súmerný podľa jednej osi: bilaterálne živočíchy
bilaterálny príd. ‹l› odb. obojstranný, dvojstranný: medzinár. práv. b-a zmluva, dohoda; anat. b. útvar vyskytujúci sa na obidvoch stranách tela; lingv. b-a teória znaku vykladajúca znak ako jednotku, spojenie jazykovej formy a jazykového obsahu; b. (fonologický) protiklad taký, v ktorom sa súhrn vlastností spoločný obidvom členom nevyskytuje pri iných prvkoch systému;
bilaterálne prísl.;
bilaterálnosť -ti ž. bilateralita
bilaterálny p. dvojstranný
dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvy • obojstranný • kniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzky • odb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)
p. aj vzájomný
bilaterálny príd. obojstranný, dvojstranný: práv. b-a zmluva, b. pakt, b. právny úkon;