bilaterálny príd. obojstranný, dvojstranný: b-a zmluva;
bilaterálne prísl.
bilaterálne [-t-] prísl.
bilaterálne [-t-] prísl. ▶ vzťahujúc sa na obidve strany; syn. dvojstranne: riešiť jadrovú problematiku b.; Spojené štáty sú pripravené rokovať aj bilaterálne. [Pd 2006]
bilaterálny príd. ‹l› odb. obojstranný, dvojstranný: medzinár. práv. b-a zmluva, dohoda; anat. b. útvar vyskytujúci sa na obidvoch stranách tela; lingv. b-a teória znaku vykladajúca znak ako jednotku, spojenie jazykovej formy a jazykového obsahu; b. (fonologický) protiklad taký, v ktorom sa súhrn vlastností spoločný obidvom členom nevyskytuje pri iných prvkoch systému;
bilaterálne prísl.;
bilaterálnosť -ti ž. bilateralita
bilaterálny príd. obojstranný, dvojstranný: práv. b-a zmluva, b. pakt, b. právny úkon;