bielohlávok -vka pl. N -vkovia m.
bielohlávok -vka pl. N -vkovia m. zried. ▶ človek s veľmi svetlými vlasmi, beláň, belko
beláň človek s belavými vlasmi; zviera s belavou srsťou: on je beláň i koňa má beláňa • belko • beloň: v brunetovi nikto nehľadal malého belka • blondín • hovor. blondiak • zried. plavovlások • bielohlávok (iba o človeku) • beluš (iba o zvierati)
bielohlávok p. beláň
bielohlávok (star. i belohlávok), -vka, mn. č. -vkovia m. človek (obyč. chlapec) majúci svetlé, plavé vlasy: Ona počerná, ja belohlávok. (Vans.)
bielohlávok ž. malý spevavec s dlhým chvostom, zool. mlynárka (Aegithalos): bielohlávok (Lukové ZVO)