bieloba -y ž. biela farba; biele sfarbenie, belosť: b. snehu, čela; odb. zinková b.
bieloba -by -lob ž.
bieloba -by -lob ž. ▶ biela farba; biele sfarbenie: maliarska, krycia b.; oslňujúca, blýskavá, mesačná b.; b. kvetov, snehu; nádherná b. a oblosť jej pliec; Ruky Márie, zachvátené predsmrtnou bielobou, akoby hľadali oporu samy v sebe. [A. Hykisch]; Načiernené vlasy vyzerali popri bielobe jej zostrených čŕt dosť neprirodzene. [J. Špaček]; chem. barytová, titánová, olovnatá, zinková b. biele syntetické farbivá
belosť, bielosť biele zafarbenie: belosť tela • bieloba • poet.: belota • bielota: belota snehu oslepuje oči • poet.: beľ • úbeľ: beľ vyľakanej tváre • pren. alabaster: svieti alabaster jej pleti
bieloba p. belosť
bieloba (star. i beloba), -y ž. biela farba; belosť: zinková, kremžská, holandská b., krycia b.; b. čela (Karv.); krása krištáľovej beloby nového snehu (Fr. Kráľ)