bibličtina -y ž. v min. bohoslužobná reč sloven. evanjelikov (podľa Kralickej Biblie)
bibličtina -ny ž.
bibličtina -ny ž. ▶ liturgický a úradný jazyk evanjelickej cirkvi na Slovensku, vychádzajúci z českého jazyka Kralickej Biblie, používaný od konca 16. stor., biblická čeština: rozprávať bibličtinou; žalmy, spisy v bibličtine; písomné pamiatky ovplyvnené bibličtinou; Vždy som si myslela, že knihy sa môžu tlačiť len takou sviatočnou rečou, akou je bibličtina. [Ľ. Zúbek]; Spolu s otcom sme spievali niektoré nábožné piesne, vtedy ešte v bibličtine. [A. Plávka]
bibličtina -y ž. ‹g› slovakizovaná podoba češtiny Kralickej biblie používaná slov. evanjelikmi od konca 16. stor. ako literárny a do konca 60. rokov 20. stor. ako bohoslužobný jazyk
bibličtina, -y ž. jazyk Kralickej biblie, čeština XV. stor.; bohoslužobná čeština u evanjelikov