Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

biť -je -jú nedok.

1. trestať bitkou, tĺcť, udierať: b. niekoho po chrbte; b. koňa bičom; b. deti; chlapci sa bijú rujú sa, klčkujú sa

2. zasahovať nárazmi, údermi, narážať, búchať, búšiť: b. päsťou do stola; b. kladivom na nákovu; voda b-e do brehov; dážď b-e do okien

3. pri nárazoch, úderoch vydávať (temný) zvuk: zvon b-e; hodiny b-ú dvanásť odbíjajú; neos. bilo šesť (hodín); hromy b-ú; srdce b-e

4. hovor. útočiť, dorážať, narážať (v reči), kritizovať, pranierovať: b. lajdákov, b. do nešvárov; bili ho v novinách

● expr. b. niekoho ako koňa, ako psa veľmi; bol viac bitý ako chleba sýty častejšie dostával bitku ako jedlo; b. na poplach burcovať verejnú mienku; vie, vidí, koľko b-je aká je situácia; to b-e do očí je to veľmi nápadné; mlynári sa b-ú padá hustý sneh;

opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a

// biť sa

1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev); b. sa za vlasť

2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú; jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam

● expr. b. sa do pŕs prisahať sa

biť bije bijú bi! bil bijúc bijúci bitý bitie nedok.

biť sa bije sa bijú sa bi sa! bil sa bijúc sa bijúci sa bitie sa nedok.

biť bije bijú bi! bil bijúc bijúci bitý bitie nedok. 1. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť; trestať bitkou; syn. udierať: b. niekoho po chrbte, po hnátoch; b. rukou, bakuľou, korbáčom, remeňom; b. deti; b. jemne, silno; dať sa b.; Neznámy ujo sa ho ujal, kým vlastná mama ho bila. [J. Tallo]; Rozvadení a rozhulákaní pastieri plieskali korbáčmi a bili lichvu sukovicami aj bičmi. [V. Šikula]; pren. Myslel by si si, že život bije len teba. [P. Hrúz]
2. ((čím) na čo, o čo, do čoho, po čom, kde) ▶ prudko udierať, zasahovať údermi; syn. búchať, narážať: b. čelom o zem; b. hlavou o stenu; b. do strún gitary; b. na bubon; b. päsťami do stola; dážď, sneh bije do okien, do tváre; voda bije vlnami o brehy; na sluchách, v spánkoch, v tele, do hlavy bije krv; pren. Bili do mňa myšlienky ako drobné meteority do kozmonauta. [A. Bednár]
3. ▶ údermi vydávať zvuk: hodiny bijú; hrom bije; Chápem, keď niekomu srdce bije až v hrdle. [P. Jaroš]; neos. bilo poludnie odbíjalo na hodinách
4. (koho) ▶ verbálne al. písomne na niekoho, niečo útočiť, robiť narážky; syn. kritizovať, pranierovať, napádať: články v novinách ich bijú; riadky bijúce proti krivde; Je teraz vo forme, lebo ho trocha bili v novinách pre jeho kritiku. [J. Sedlák]; Viac mám ako ty pentlíc a tkaníc a majetok nanič, posmievačne a škodoradostne bije do nevesty. [J. Podhradský]
5. (koho, čo) ▶ spôsobovať smrť, ničiť, hubiť: b. šabľami nepriateľa; A potom, mal vari študovať, keď bolo treba biť benderovcov? [K. Lazarová]
6. kart. (čo) ▶ prebíjať, tromfovať vyššou kartou: b. kráľa esom; dolník bije desiatku
7. šport. profes. ▶ prudko zraziť loptu na stranu súpera, smečovať: Bol povestný volejbalový kanón, na sieti bil oboma rukami. [R. Moric]
◘ fraz. biť ako psa, koňa silno, neľútostne; bije jeho posledná hodina hrozí mu smrť; biť do očí byť nápadným, vzbudzovať pozornosť; biť na poplach burcovať, robiť rozruch; biť niekoho, niečo hlava-nehlava kdekoľvek zasiahne; vedieť/uhádnuť/pochopiť, koľko bije pochopiť situáciu, o čo ide ◘ parem. bitého nebi; dobrého koňa netreba biť; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod
▷ opak. bíjať -ja -jajú -jal; bíjavať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ zbiť, k 6 ↗ prebiť

biť sa bije sa bijú sa bi sa! bil sa bijúc sa bijúci sa bitie sa nedok. 1. (ø; s kým, s čím) ▶ rozdávať si údery navzájom (fyzicky), zápasiť, bojovať: b. sa jednou rukou; b. sa statočne, tvrdo; b. sa až do konca, do poslednej kvapky krvi; b. sa so súrodencami, so spolužiakmi; Nahneval sa na svoju sprostú povahu a na to, ako sa rád bije len so slabšími, ale silnejších necháva na pokoji. [R. Sloboda]; Kým sa vy budete biť, ja budem ležať na dlážke?! [L. Ťažký]
2. (o čo/za čo; pre koho, pre čo; s kým, s čím) ▶ vynakladať veľké úsilie na dosiahnutie niečoho; syn. zápasiť, boriť sa: b. sa o prvenstvo, o titul, o život; b. sa za práva, za mier, za oslobodenie vlasti, za prácu; b. sa so životom; Nuž nedostal ten byt, vedel, že je zbytočné biť sa oň. [K. Lazarová]; Tam však kúpeľná sezóna trvala sotva dva mesiace a o mlieko sa tiež nebili. [M. Urban]
3. ▶ netvoriť jednoliaty celok, súlad, nepristať, nehodiť sa k sebe, nepôsobiť harmonicky: Zaváhala, kde svietnik postaviť, aby sa svetlo sviec nebilo s denným svetlom. [A. Plávka]; Ale to, čo vravela, sa zanovito bilo s jej unudeným výrazom. [J. Sedlák]; Citlivejšiemu pozorovateľovi vše padlo do oka, že sa farby bijú. [A. Habovštiak]
◘ fraz. biť sa ako lev o/za niečo, niekoho rozhodne, energicky niečo, niekoho presadzovať, obhajovať, o niečo, niekoho bojovať; mlynári sa bijú sneží ◘ parem. kde/keď sa dvaja bijú, tretí víťazí; keď si slabý, nebi sa
▷ opak. bíjať sa -ja sa -jajú sa -jal sa, bíjavať sa -va sa -vajú sa -val sa

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

● vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i ona má proti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

● b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

● b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa

bíjať p. biť

bíjať sa p. biť sa

bíjavať p. biť

bíjavať sa p. biť sa

biť nedok.
1. csl udierať, tĺcť, búchať, zasadzovať udery, narážať: Na takon placi sa to robelo, ďe ňebiu̯ veľmo do toho vetor (Tek. Breznica NB); Horelo to jak fakle, prah zme brali s cesti, zasípali ze širáki, bili z rukáma (Ružindol TRN); A veckaj položiľi na pňaka, biľi zo śekeru, a śe porozdvojovalo (Rozhanovce KOŠ)
L. platu na platu bi a paľenku pi! (Studenec LVO) - šaty samá záplata, ale pálenka musí byť; biď do očí (Žaškov DK, Košťany n. Tur. MAR) - byť nápadné; to do očí bije (Kuchyňa MAL) - je to nápadné; bic pilku (Dl. Lúka BAR), bic loptu (Závadka SOB) - odrážať loptu v hre; bic pencaki (Torysa SAB) - hrať sa hru, pri ktorej partneri sedia chrbtom k sebe a tak do seba udierajú; zima ho bije (Mošovce MAR, Janov PRE) - drví ho zima; bili s cepámi (Trakovice HLO); biľi s cepami (Rankovce KOŠ) - mlátili obilie cepami; bit jennotku, dvojku, trojku, štvorku (Trakovice HLO) - mlátiť cepami sám, vo dvojici, trojici, štvorici mlatcov; kón bije (Brestovany TRN) - kope
2. csl údermi spôsobovať bolesť, trestať bitkou: A žandári veľmi biľi (Detva ZVO); Já tu slúžid nebudem, já sa tu nedám ešče bit! (Ružindol TRN); A ja patrim, či to mňe idu bic, či co, že tag me laju (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. tag zme ho zato maľi biď, abi ho sved ňebiu̯ (Mašková LUČ) - prísnou výchovou sme ho mali zoceliť pre život; bije ju sama psota (Klokočov ČAD) - nivočí ju veľká bieda; ke_davaju, ta ber, ked biju, ta ucekaj! (Žakarovce GEL) - vyhýbaj sa sporom; biju me s každoho boku (Sobrance) - zo všetkých strán váľajú na mňa veľa roboty; ked macer bije, ta celo tije, ked druhi bije, ta celo hňije (Markušovce SNV) - dotiaľ dobre, dokiaľ trestá matka; vádz dostává biťá, jako jeďeňá (Bošáca TRČ) - často dostáva bitku; budeš bití viec jak chleba sití (Brodské SKA) - dostaneš viacej bitky ako jedla, zle ti bude
3. zatĺkať: Tie kľince sä bijú do toho ráfa (Párnica DK); Po kopačke sa bijú šteki z agáča tag meter paďesát (Lapáš NIT)
4. or, lipt, vsl ubíjať, utĺkať (zem, súkno vo valche, tkaninu na krosnách ap.): Na Orave stupi už ňigde ňebijú (Chlebnice DK); Kĺki pomaľíčki biľi súkno (Lipt. Hrádok LM); Toto sa ňehá, čo puojďe plátno, ďe brdo iďe, billá čo bijú (Dechtáre LM); Meśelo śe blato a śe bilo medzi tote slupi (Rozhanovce KOŠ); Uš škvaru biju pot chižu (Vranov); Fundamenti śe dakedi biľi s perľikem, bo ľem kameňe do ňich iśľi (Dl. Lúka BAR); Robotňici cehli biju, chtore śe potim paľa (V. Šariš PRE)
5. pulzovať: Chúďä, má tú hlavičku aňi ohen, veď mu chi_tú hlavičku, ako mu bije v ňej! (Žaškov DK)
F. srce mu bilo aňi splašenuo (Kociha RS) - silno
6. csl údermi (na zvon) oznamovať čas, požiar, poplach: Že tam bolo počuď i hoďini biť, i zvoni že zvoňili tam pod zemou (Lipt. Mara LM); Začali na zvoni bit, vibehneme na cestu a vidzíme, šag je dzesi ožárené (Kostolné MYJ); Čom v noci ňebila hodzina? (Vranov)
F. už veďeľa, kotrá bije (Rim. Píla RS), už mi znala, keľo bilo (Michalovce) - pochopila (som) situáciu
7. csl expr. mocne hrmieť, burácať a blýskať sa (pri búrke al. pri streľbe): Aľe bije, aňi slova si človek ňepočuje (Košťany n. Tur. MAR); Hromi bijú do túrňi (Kameňany REV); Bola búrka, hromi bili (Návojovce TOP); Kanoni biľi, ľem tag hučelo (Dl. Lúka BAR); Začali bid ruski kanoni (V. Zalužice MCH); Potom začalo aj talijánské delostrelectvo bit (Hor. Streda NMV); Ideme s foršpantom a Nenci začnú do náz bic s kanónóv (Brestovany TRN)
8. zabíjať: Niékeré jahnacko sa bilo g mladbe, niéchto si predal, iní zas prichoval a tak (Dol. Súča TRČ); Tak som vidzel téš tú gazdzinu, zebrala metlu a bila to (nočného motýľa), že to je bosorka (Ružindol TRN); Dvacedz roki biu̯ (bravov) doteraz, ta jag bi ja volala druhoho? (Sobrance)
F. muožež mu na bruchu fši biť (Rim. Píla RS) - je dobre najedený, má tvrdé brucho
9. raziť, vyrážať, vybíjať
a. do hĺbky: Ďieri sa bijú do vílomu (Ban. Štiavnica);
b. do povrchu
F. tebe aňi mincovňa ňenastarči peňeźi bic (Studenec LVO) - veľa míňaš
10. vsl ponášať sa na niekoho: Ta vera toto dzecko ňebudze od ňeho, bo na ňeho ňebije (Terňa SAB); Tag biju na sebe, ja_kebi braca buli (Lastomír MCH)
11. rozbíjať, roztĺkať: Do hrnčeka bije vajcia (Detva ZVO); Šetko okolo sebä biu̯ (Priekopa MAR)
12. zried. vyhrávať, hrať: Na mesce vojenska banda bila (Studenec LVO)
13. kart. prebíjať vyššou kartou (tromfovať v kartách): Pán šecko bije (Lukáčovce HLO); biť kartou (V. Bielice TOP)
14. expr. naliehať, útočiť, dožadovať sa: Madari do toho velice bili, abi mi Slováci sme boli trochu pomadarčení (Brezová p. Brad. MYJ); Už dňeśka do teho biju, že kravi śe chovadz ňebudu (Záhradné PRE); bíjať i bíjavať opak. k 2: Moc ho bíjajú (Brodské SKA)
F. bíjávali ho jak kona, ale ani to nepomahalo (Lovčice TRN)

biť sa nedok.
1. csl zápasiť, ruvať sa: Čo si sa zasek beu̯ s tima chlapci! (Martin n. Žit. ZM); Tam jeden druhého (pri viatí obilia) predestávali, bili sa tam, vadzili (Ružindol TRN); Biľi śe z nožami, s kameňmi, s čim prišlo (Krivany SAB)
F. kto sa chce biť, misí tam biť (Rim. Píla RS) - reči nestačia, potrebná je účasť; dora s macon sa mi bijú (Pukanec LVI) - škŕka mi v žalúdku od hladu; chto sa chce bit, lachko palicu nájďe (Bošáca TRČ) - bitkár ľahko nájde zámienku; fialová a žltá barva sa bijú (Návojovce TOP) - neladia, neharmonizujú
2. trn expr. domáhať sa, usilovať sa o niečo: Bili zme sa za parceláciju, a šeckín sa nám neušlo (Brestovany TRN)
3. vsl byť v ruji, páriť sa (o kobyle): Kobula śe chce bic (Studenec LVO); Kobula śe nam bije, treba isc ku vajčakovi (Janov PRE); bic śe (Hatalov MCH); bíjať sa i bíjavať sa opak. k 1: Ňebíjavaj sa a nájďeš šetko, ďiefča i frajerku aj ženu (Breza NÁM); Veru sa aj bíjali, lebo ani jeden nescel ustúpit (Brestovany TRN)

biť ndk
1. koho tĺcť; trestať bitkou: zaluge, ze geho gest bil a ranil (ŽK 1473); oknom do domu vlezil a tak potom bil hospodarzynu mogu (B. BYSTRICA 1562); (dvorský) dobrych ludi bije, krvavi (PAPRADNO 1673); zrazeneho z palicou bil a mlatil (TURIEC 1729); treba ma bygete, nepogdem za toho, za koho wy kcete (s. l. 18. st);
x. pren otec nebeski neposlusznich bige pokutamy (SS 18. st) trestá; subst b. m:
F. wedle stareho przislowj: bitj nebjteho nese (KRASŇANY 1585)
2. na koho, na čo útočiť, dorážať: wssetczy sekeramy a z čakanmy na nych bygycz, z domu wen gych wyhnaly ((NITRA) 1654);
x. pren nebjge na ne horko (SP 1696) nepôsobí
3. zabíjať, usmrcovať: huntšlogrowy, čuo psou bil (KRUPINA 1684); brawi nam bíti kázal (L. HRÁDOK 1715); z biteho howeziho dobitka (BÁNOVCE n. B. 1733) jatočného
4. udierať:
a. (o hromoch) hrom hrmi, bije; hromení bijem (KS 1763); počalo se bliskati a hrmeti, počali peromi a stretli do more biti (MS 1758)
b. (o hodinách, o zvone, o srdci) vydávať údery: slissel sem na turni hodzinu bjt (CPM 1768); trnavské hodinky spevna bijú (AD 1782)
c. do čoho vbíjať, čo nabíjať: sudkuw, co brynzu do nych bygu (BYTČA 1614); sladownikom, čuo kuli bili (ŽILINA 1720); radicesco: wkoreňujem, koreni bigem (KS 1763)
5. rozbíjať: co sklenice rada bije (ASL 1676)
6. udieraním spracúvať; (o peniazoch) raziť; (o vlne) valchovať: žadny negma penez biti (ŽK 1473); zadnemu z mistrow nedopusti se mezy walki choditi wlnu biti (CA 1675); bite strjbro (KS 1763); bíjať frekv k 1: bigal swogu zenu (KRUPINA 1726); (opitý) do arestu prichodicich lydy biga (ŽILINA 1773); biť sa ndk
1. zápasiť, bojovať: kdyz dwa chtie se biti (ŽK 1473); o krásnú pannu poďme se biti (ASL 1566); kdi se chcess biti, podže (BARDEJOV 1646)
2. udierať sa, tĺcť sa: pren manželka w prse se bige (s. l. 1764) kajá sa; bíjavať sa frekv k 1: Nowanje z Dobrany pre pasienky se pohanialy a bigawaly (NITRA 1692)