bičovanie [-í-] s šľahanie bičom: a odewzdáwat ho (Ježiša) budú na posmech, y na bičowáni (KB 1756); pri swem ukrutnem bičowany, tak hogne potoky (krvi) pre chlipnosti a telesne (hriechy) wicedil (Ježiš) (MiK 18. st)