bezzemok -mka mn. -ovia m. v min. príslušník dedinskej chudoby bez vlastnej pôdy
bezzemok -mka pl. N -mkovia m.
bezzemok -mka pl. N -mkovia m. ▶ (v minulosti) príslušník dedinskej chudoby bez vlastnej pôdy: chudobný b.; vzbury bezzemkov; My sme obec zámožná, bezzemkov máme málo. [R. Fabry]; Skonfiškovaná pôda mala byť vrátená černošským bezzemkom. [Sme 2002]
bezzemok, -mka, mn. č. -mkovia m. kto nemá vlastnú pôdu
bezzemok m. zried. kto nevlastní pôdu: bezzemok (Dubnica n. Váh. ILA, Dúbravka BRA)