bezzásadový príd. nemajúci (pevné) zásady: b-á kritika; b. človek;
bezzásadovo prísl.: správať sa b.;
bezzásadovosť -i ž.
bezzásadovosť -ti ž.
bezzásadovosť -ti ž. ▶ nedostatok zásadovosti u niekoho, v niečom; syn. bezcharakternosť; op. zásadovosť: ideová b.; b. postoja; Všetko hneď váľa na jej hlavu: tvoja vina, produkt tvojej bezzásadovosti. [M. Ďuríčková]; Dozvedel sa, že akákoľvek tolerancia by bola trestuhodnou bezzásadovosťou. [D. Mitana]
bezzásadový, zried. i bezzásadný príd. nemajúci zásad, presvedčenia, pevnej línie: b. človek;
bezzásadovo/-e prísl.;
bezzásadovosť, -ti ž.