bezzásadový príd. nemajúci (pevné) zásady: b-á kritika; b. človek;
bezzásadovo prísl.: správať sa b.;
bezzásadovosť -i ž.
bezzásadovo prísl.
bezzásadovo prísl. ▶ bez pevných (morálnych) zásad; syn. bezcharakterne; op. zásadovo: správať sa b.; Naša kritika si často počínala bezzásadovo. [SP 1954]
bezzásadový, zried. i bezzásadný príd. nemajúci zásad, presvedčenia, pevnej línie: b. človek;
bezzásadovo/-e prísl.;
bezzásadovosť, -ti ž.