bezvedomie -ia s. stav bez vedomia: byť v b-í
bezvedomie -mia s.
bezvedomie -ia s. ▶ stav bez vedomia, reagovania na okolité podnety, bez kontaktu s okolím: hlboké, chvíľkové b.; byť v bezvedomí; prebrať sa z bezvedomia; zbiť niekoho do bezvedomia; Upadol do akéhosi bezvedomia, iba sa mykal a len podľa nepravidelného dychu sa dalo predpokladať, že má všelijaké sny. [R. Sloboda]
bezvedomie p. mdloba
mdloba strata vedomia • bezvedomie: prebrať sa z mdloby, z bezvedomia • mrákota (obyč. mn. č.): ešte vždy je v mrákotách • ťažoba
bezvedomie, -ia str. stav bez vedomia: byť v b-í, padnúť do b-ia, opiť sa do b-ia
bezvedomie s. (prezvedomie) strata vedomia, mdloba: Dachterí buľi v bezvedomí, ňevidržaľi tú búrku (Vitanová TRS); Prišlo na ňi prezvedomie (Kociha RS); bezvedomie (V. Bielice TOP)