bezvýchodiskový príd. nemajúci východisko, bezvýchodný, beznádejný: b-á situácia;
bezvýchodiskovosť -i ž.
bezvýchodiskovosť -ti ž.
bezvýchodiskovosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo nemá východisko, možnosť riešenia; syn. bezvýchodnosť, bezvýhľadnosť: zdanlivá b.; b. situácie; bezvýchodiskovosť spôsobu existencie [A. Vášová]; bezútešná nálada i pocit akejsi beznádeje a bezvýchodiskovosti [LT 2001]; Krajina prežíva už ôsmy rok ozbrojených konfliktov, teroru a politickej bezvýchodiskovosti. [NP 1982]