Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bezuzdný príd. neviazaný, nespútaný, nemierny: b-á zábava, vášeň; b-é vykorisťovanie;

bezuzdne prísl.;

bezuzdnosť -i ž.

bezuzdnosť -ti -tí ž.

bezuzdnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ ničím neobmedzované, neviazané správanie: sexuálna b.; prírodno-pohanská bezuzdnosť [NO 2001]; Nechovova skazenosť a bezuzdnosť však vyvrcholila pred niekoľkými dňami. [J. Lenčo]; Bezuzdnosť je bezplatná vstupenka do hrobu. [Inet 2002]
2. ▶ prejav neviazaného, ničím neobmedzovaného správania: Hneval sa na mesto, ono bolo na vine, že sa človek obžiera, že nemá hanby v tele a holduje ako kacír pohanským bezuzdnostiam. [M. Krno]

bezuzdný príd. neviazaný, nemierny, nespútaný: b. život, b. tanec, b-á veselosť, zábava;

bezuzdne prísl.;

bezuzdnosť, -ti ž.