beztrestný príd. nepodliehajúci trestu: b-é konanie;
beztrestne prísl.;
beztrestnosť -i ž.
beztrestnosť -ti ž.
beztrestnosť -ti ž. 1. ▶ nepodliehanie trestu: b. poslanca za hlasovanie v parlamente; zaručiť niekomu b.; b. účastníkov štrajku; Stúpali mu na chvost a pichali do očí, presvedčení o beztrestnosti takého počínania. [J. Tallo] 2. práv. ▶ stav, keď páchateľa inak trestného činu nemožno stíhať podľa Trestného zákonníka, napr. ak koná v krajnej núdzi al. v nutnej obrane
beztrestný príd. bez trestu, bez potrestania: pred zákonom bol beztrestný (Urb.); práv. prípravné konanie je beztrestné;
beztrestnosť, -ti ž.