bezradný príd.
1. nevediaci si rady; nerozhodný: byť, stáť b.
2. prezrádzajúci neistotu, rozpaky: b. pohľad; b. útok;
bezradne prísl.: b. zastať;
bezradnosť -i ž.
bezradnosť -ti ž.
bezradnosť -ti ž. ▶ neschopnosť zhodnotiť situáciu a konať; syn. rozpačitosť, neistota: detská, starecká b.; prekladateľská b.; mať, prekonať pocit bezradnosti; Z jeho slov vanula beznádej, obavy pred budúcnosťou a bezradnosť. [P. Štrelinger]; Na tvárach sa im zračila zakríknutá bezradnosť. [J. Johanides]
bezradnosť p. rozpaky
rozpaky duševný stav človeka prejavujúci sa nerozhodnosťou, často vyvolaný niečím nečakaným • pomykov: byť v rozpakoch, v pomykove; dostať sa do rozpakov, do pomykova • bezradnosť: v jeho pohľade bola bezradnosť • neistota • pochybnosť (nedostatok istoty): prekonať neistotu; nechávať niekoho v pochybnostiach • škrupule (prepiata úzkostlivosť): byť bez škrupúľ • okolky (váhavé konanie): spýtať sa bez okolkov • zábrana (zabraňujúci činiteľ): spoločenské zábrany • komplex (súbor pocitov ovplyvňujúcich správanie): komplex menejcennosti • subšt. mindrák
bezradný príd. nevediaci si rady, rozpačitý: b. pohľad; je bezmocný, bezradný s celou svojou učenosťou (Urb.); zatínali sa mu päste od bezradnej zlosti (Bod.);
bezradne prísl.;
bezradnosť, -ti ž.