Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bezradný príd.

1. nevediaci si rady; nerozhodný: byť, stáť b.

2. prezrádzajúci neistotu, rozpaky: b. pohľad; b. útok;

bezradne prísl.: b. zastať;

bezradnosť -i ž.

bezradne 2. st. -nejšie prísl.

bezradne 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez schopnosti zhodnotiť situáciu a konať, bez schopnosti dať si rady; syn. rozpačito, bezmocne: tváriť sa, dívať sa b.; b. rozhodiť rukami, pokrčiť plecami; vyzerať, pôsobiť b.; Našiel som ju bezradne stáť v kuchyni. [P. Vilikovský]; Nemal ani potuchy, kde začať, a strážmajster sa motal ešte bezradnejšie. [J. Jonáš]

bezradný príd. nevediaci si rady, rozpačitý: b. pohľad; je bezmocný, bezradný s celou svojou učenosťou (Urb.); zatínali sa mu päste od bezradnej zlosti (Bod.);

bezradne prísl.;

bezradnosť, -ti ž.