bezprávie -ia s. nespravodlivosť, krivda, neprávosť, príkorie: páchať b., búriť sa proti b-iu;
bezprávny príd.
1. kt. je bez práva: b. občan
2. založený na bezpráví, nespravodlivý: b. čin;
bezprávne prísl.;
bezprávnosť -i ž.
bezprávny -na -ne príd.
bezprávny -na -ne príd. 1. ▶ založený na bezpráví, porušovaní zákonov; ktorý je v rozpore s právom; syn. protiprávny, nezákonný: b. čin; b. stav; b. zásah; bezprávne užívanie cudzích priestorov; postavenie rehoľných komunít bolo bezprávne; bezprávne majetkové ašpirácie a z nich vyplývajúce spory [J. Čajak ml.] 2. ▶ nemajúci nijaké práva; ktorý je bez práva: b. občan; zaznávaná, bezprávna menšina; Už si neuvedomoval ani len to, že je otrokom, bezmocným a bezprávnym živým nástrojom. [J. Lenčo]
bezprávny 1. p. neslobodný 2. p. nespravodlivý 1; nezákonný
neslobodný ktorý je zbavený slobody, voľnosti (op. slobodný): psychicky, fyzicky neslobodný človek • podriadený • podrobený (ktorý podlieha niekomu pracovne, právne a pod. vyššie postavenému): hospodársky neslobodná, podriadená, podrobená krajina • porobený • podmanený (ktorý sa obyč. násilím dostal pod cudziu nadvládu): porobený, podmanený štát • poddaný • nevoľný (za feudalizmu podliehajúci vláde feudála, monarchu): poddaný, nevoľný ľud • zotročený • bezprávny • kniž. ujarmený (úplne zbavený slobody ako otrok): zotročené, ujarmené národy; bezprávny štát • závislý • pren.: spútaný • zviazaný (vo vzťahu závislosti; op. nezávislý): finančne neslobodné, závislé podniky; spútané, zviazané myslenie • obmedzený • viazaný (op. voľný): byť neslobodný, obmedzený, viazaný v rozhodovaní • publ. pejor. al. hist. vazalský (politicky al. hospodársky úplne podriadený; podriadený monarchovi) • expr. zošnurovaný
nespravodlivý 1. ktorý nekoná v zhode so zásadami nestranného hodnotenia al. práva; svedčiaci o tom (op. spravodlivý) • zastar. skrivodlivý: nespravodlivý, skrivodlivý sudca; nespravodlivý, skrivodlivý trest • bezprávny (založený na bezpráví): bezprávny postup voči niekomu • zaujatý (op. nestranný): byť príliš zaujatý voči niekomu; zaujaté hodnotenie • predpojatý (vopred nespravodlivo posudzujúci): mať predpojatý názor na niekoho • zlý (krivdiaci iným): byť zlý k podriadeným
2. bezdôvodne neprajný, poškodzujúci (op. spravodlivý) • neodôvodnený • neopodstatnený • neoprávnený • bezdôvodný (op. odôvodnený, opodstatnený, oprávnený): neodôvodnené, neopodstatnené prenasledovanie • neprimeraný (nezodpovedajúci previneniu, pravidlám hodnotenia a pod.; op. primeraný): neprimeraná klasifikácia žiaka; neprimeraný trest • nepodložený • krivý (bez dôkazov): nepodložené, krivé obvinenie
nezákonný ktorý je v rozpore so zákonom (op. zákonný) • protizákonný • protiprávny • mimozákonný: nezákonný, protizákonný spôsob nadobudnutia majetku; použiť protizákonný, protiprávny postup • protiústavný (ktorý je v rozpore so základným zákonom štátu): protiústavné nariadenia • nelegálny • ilegálny (nepovolený zákonom; op. legálny): nelegálna, ilegálna organizácia • neoprávnený • pokútny (bez potrebného oprávnenia, povolenia): neoprávnené, pokútne obchody so zbraňami • bezprávny • bezzákonný (ktorý je bez zákonov, bez právnych noriem): bezprávny, bezzákonný stav v parlamente; bezprávny štát • nelegitímny • ilegitímny (zákonom neuznaný) • zastar. nezákonitý: nelegitímna, nezákonitá manželka • nemanželský (o dieťati, ktoré nemá zákonitého otca)
bezprávny príd. založený na bezpráví, nezákonný: b-e postavenie žien, b. čin;
bezprávnosť, -ti ž.
bezprávny príd nezákonný, založený na bezpráví: gake trapenj predkowe gegjch snasseli a těžkosti bezprawne mjwali (SC 17. st); Hektor mnoho vtržku bezprawnych swe žene obrážel (HI 18. st) neodôvodnených; -e prísl: bude-li geden clowiek bezprawnie obzalowan (ŽK 1473)