bezprávie -ia s. nespravodlivosť, krivda, neprávosť, príkorie: páchať b., búriť sa proti b-iu;
bezprávny príd.
1. kt. je bez práva: b. občan
2. založený na bezpráví, nespravodlivý: b. čin;
bezprávne prísl.;
bezprávnosť -i ž.
bezprávne prísl.
bezprávne prísl. ▶ bez práva; v rozpore s právom; syn. protiprávne, nezákonne: b. konať; b. si privlastniť cudzí majetok; byť b. obvinený; Reštaurácia, ktorú nájomníčka bezprávne využíva, má byť zbúraná. [Pd 2002]
bezprávny príd. založený na bezpráví, nezákonný: b-e postavenie žien, b. čin;
bezprávnosť, -ti ž.