Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

bezpečný príd.

1. poskytujúci ochranu pred nebezpečenstvom, istý: b. úkryt; byť na b-om mieste

2. kt. je bez pocitu ohrozenia, istý: cítiť sa b.; zaistiť b. presun tovaru

3. nepochybný, zaručený, istý: b. dôkaz;

bezpečne prísl.: b. (sa) skryť; b. uložené peniaze; b. pristáť; b. vedieť;

bezpečnosť -i ž.

1. istota; ochrana; zabezpečenie: osobná b.; b. práce; b. jazdy; systém kolektívnej b-i; b. štátu

2. (prv) policajné orgány, polícia; policajný úrad: oznámiť niečo b-i;

bezpečnostný príd.: b-é opatrenia; b-é zariadenie; b. referent

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bezpečný; bezpečne prísl.; bezpečnosť ‑i ž.; bezpečnostný

bezpečný -ná -né 2. st. -nejší príd.

bezpečný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ poskytujúci ochranu, útočisko pred nebezpečenstvom; syn. istý: b. úkryt; Opustený, ale bezpečný brloh, do akých si chodí lesná zver vylizovať rany. [K. Lazarová]; Toto miesto som i ja poznal ako bezpečný útulok. [M. Figuli]; pren. Križan, to bol bezpečný prístav, kam sa možno uchýliť pred búrkou. [Ľ. Zúbek]
2. ▶ znižujúci (vďaka dodržiavaniu istých zásad) možnosť vzniku negatívnych udalostí; syn. spoľahlivý: b. pracovný postup; bezpečná krajina; bezpečná ochrana proti nákaze; dodržiavať pri jazde autom bezpečnú vzdialenosť; Úchytkom som si obzeral temné dvory a potom zákutia v parku, no nezdali sa mi dosť bezpečné. [M. Dzvoník]; Upozorňujeme chodcov, že bezpečný priechod je im konečne k dispozícii. [Vč 1983]bezpečný sex sexuálne správanie, pri ktorom sa obmedzuje riziko nákazy vírusom HIV
3. ▶ nepredstavujúci reálne nebezpečenstvo; ktorý neohrozuje iných; syn. spoľahlivý, bezrizikový; op. rizikový: bezpečná jazda; bezpečná manipulácia s chemikáliami; zdravotne bezpečná potravina; bezpečná jadrová elektráreň; prekročiť bezpečnú dávku kofeínu, lieku; Sú aj lacnejšie, zdravšie a bezpečnejšie spôsoby získavania elektrickej energie. [Pd 1994]
4. ▶ o ktorom nemožno pochybovať, v ktorom sa nemožno mýliť; syn. nepochybný, zaručený, istý: b. dôkaz, tip; b. víťaz; Bezpečný inštinkt ho vrátil do minulosti. [J. Papp]; Máme bezpečný obraz hustoty slovenského osídlenia v stredoveku. [J. Stanislav]
5. iba v doplnkuktorý je bez pocitu ohrozenia; taký, ktorého nik, nič neohrozuje: cítiť sa b. v kruhu svojej rodiny

-čný/150508±1 2.03: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 110429→110430
+0
−1
spoločný/5761 skutočný/4549 ročný/3888 finančný/3468 večný/2719 konečný/2540→2541
+0
−1
dostatočný/2330 tradičný/2168 vianočný/2127 nebezpečný/2102 náročný/1997 nočný/1988 značný/1829 výnimočný/1730 opačný/1692 informačný/1685 mesačný/1610 jedinečný/1494 zahraničný/1469 záverečný/1421 slnečný/1355 jednoznačný/1319 nekonečný/1217 tohtoročný/1104 bezpečný/1061 operačný/1022 medziročný/1004 komunikačný/1001 stručný/987 akčný/980 funkčný/888 zázračný/880 tanečný/878 investičný/865 zbytočný/795 organizačný/773 užitočný/736 hraničný/718 reprezentačný/693 nedostatočný/638 čiastočný/569 (852/42379)

bezpečný 1. majúci pocit bezpečia; poskytujúci ochranu pred nebezpečenstvom • istý: cítila sa doma bezpečná, istáneohrozený: utečenci boli v lese bezpeční, neohrozeníspoľahlivýzaručený (z hľadiska bezpečia): schovať vec na spoľahlivom, zaručenom miestezabezpečenýzaistený: zabezpečený, zaistený úkryt

2. p. istý 1


bezstarostný ktorý je bez starosti • ľahkýpohodlnýšťastný: bezstarostný, ľahký, pohodlný život; šťastné detstvopokojnýbezpečný: pokojný, bezpečný spánoktrocha pejor. panský (finančne zabezpečený; o živote) • kniž. fidélny


istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


nepochybný ktorý vylučuje pochybnosť (op. pochybný) • nespornýistý (op. sporný, neistý): zvýšená teplota je nepochybný, nesporný dôkaz choroby; nepochybná, istá diagnózaneklamnýbezpečný: predložiť neklamné, bezpečné dôkazy vinyzaručenýspoľahlivý (s istou zárukou) • zastar. zabezpečený (Vajanský): zaručené, spoľahlivé správy; bol to zaručený omylhovor. neodškriepiteľnýnepopierateľnýnevyvrátiteľný (ktorý sa nedá odškriepiť, poprieť, vyvrátiť): neodškriepiteľná, nepopierateľná pravda; nevyvrátiteľné tvrdenienezvratnýpresvedčivýkniž. apodiktický (celkom vylučujúci pochybnosť): nezvratný, presvedčivý argument; apodiktický usvedčujúci materiálzreteľnýzrejmýjasný (výrazne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zreteľný, zrejmý príznak ochorenia; ide o jasný prípad besnotyzjavnýočividnýevidentný (viditeľne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zjavný, očividný príznak úpadku; mať evidentné ťažkostihovor. expr. svätosvätý

p. aj skutočný


spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobuserióznysolídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobkyhodnovernývierohodnýnepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazybezpečnýistýzaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácieosvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liekpresný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky


vierohodný, star. vieryhodný ktorému možno veriť, dôverovať • hodnovernýdôveryhodný: vierohodné, hodnoverné svedectvo; hodnoverné historické pramene; dôveryhodný spolupracovníkspoľahlivý (na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť): je to spoľahlivý človek; spoľahlivé údajeistý (ktorý sa zhoduje so skutočnosťou): isté správyzaručený: zaručené informácienepochybný (ktorý vylučuje pochybnosť): nepochybný príznak chorobybezpečný: bezpečný dôkaz vinynesporný: nesporné faktynepopierateľný (ktorý nemožno poprieť): úspechy sú nepopierateľné

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bezpečný príd.

1. istý, spoľahlivý, bez nebezpečenstva: b. útulok, b. úkryt, byť na b-om mieste; v (z) b-ej vzdialenosti; cesta je bezpečná a široká (Vans.); les býval bezpečný (Ondr.); Ukazujú celému svetu bezpečnú cestu. (Pláv.);

2. bezstarostný, bez starosti: cítiť sa bezpečný; bezpečný výraz jeho očí (Tim.); tu sme bezpeční, drahý môj (Kal.); Materine slová boli také bezpečné ... (Janč.)

3. lepšie pevný, nepochybný, neklamný, zaručený: b. dôkaz;

bezpečne prísl.

1. iste, spoľahlivo: b. uložiť niečo, b. sa skryť;

2. bezstarostne: cítiť sa b.;

3. lepšie pevne, nepochybne, neklamne, zaručene, naisto: b. vedieť, nevedieť niečo

bezpečný príd.
1. strsl, zsl neohrozený nebezpečenstvom; spoľahlivý: Tuná je ňie bespečnuo držäť peňa̋ze pri sebe (Krivá DK); Pod horú je bespečňejšá cesta jako ces horu (Bošáca TRČ)
2. ubezpečený, uistený: Mi budeme robit, co budeme scet, o tem bucte bespeční (Záh. Bystrica BRA); bezpečne prísl. k 1: Ta u chľive bulo nam najbespečňejši (Sobrance)

bezpečný, v prísudku i bezpečen príd
1. majúci pocit bezpečnosti, istý, chránený: kohoz take wy gleytowati budete, bude bezpeczen y ode mne (ŠARIŠ 15. st); gdekolvek se ktery slvzzebnyk zle zachova, hnedky do Bystrycze se vtecze a gyzz tam bespeczny gest (TURIEC 1580 E); že sme v našich chotaroch a domoch neboli bespečni od Slezakov (STAŠKOV 1671 LP); ja sem pustil czastku mu panu Hinoranj Janošowy a synowj geho ku bezpecznemu a slobodnemu uzywany (KĽÚČOVÉ 1681); owca potud gest bezpečna od zwera, pokud w owčjnci pastire sweho gest (CS 18. st)
2. poskytujúci bezpečnosť, ochranu, spoľahlivý: tato czesta gest dokonala a bespecžna (TC 1631); pri delani pušneho prachu sotva jednu hodinu bezpečnu sobe slibovati muožeme (B. BYSTRICA 1633); toto na mori burliwem bude tebe gakožto hajou nagbezpečnégssy (BlR 18. st)
L. b-é miesto chrániace, ochranné m., azyl: churfirst usylowal se geg bezpečnym mistem zaopatriti (SC 17. st); perfugium, refugium: utočissto, bezpečne mjsto (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

bezpečný: →speex →vorbis
a bezpečných tretích krajín et de pays tiers sûrs
bezpečné alebo menej nebezpečné sûres ou moins dangereuses
bezpečné výrobky a služby produits et services sûrs
dostatočne stabilné a bezpečné suffisamment stable et sûr
mali byť cesty bezpečné routes devaient être sûres
nie veľmi bezpečné ne sont pas sûrs
ortuť musia byť bezpečné mercure doivent être sûres
výrobok je dostatočne bezpečný produit est suffisamment sûr
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu