bezohľadný príd. konajúci, konaný bez ohľadu, ohľadov: b. človek; b-é správanie, vykorisťovanie;
bezohľadne prísl.: b. postupovať;
bezohľadnosť -i ž.
bezohľadnosť -ti -tí ž.
bezohľadnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto koná bez ohľadu, ohľadov na niekoho al. na niečo; syn. tvrdosť, bezcitnosť; op. ohľaduplnosť: b. človeka k prírode; b. fajčiarov voči okoliu; b. vodičov na cestách; Stále mi nešlo do hlavy, kde sa v tom chlapcovi brala toľká bezohľadnosť. [P. Andruška] 2. ▶ prejav bezohľadného správania; bezohľadný skutok: je veľa malých bezohľadností a drobných neslušností; urážať cudzincov netaktnosťami a bezohľadnosťami
bezohľadný príd. nemajúci ohľad, bez ohľadu, nešetrný, krutý, tvrdý, surový: b. človek, b-á povaha, b-é pustošenie;
bezohľadne prísl.;
bezohľadnosť, -ti ž.