bezočivý príd. urážlivo smelý, dotieravý: b. chlap; b-é muchy; b-é správanie; b-á lož;
bezočivo prísl.: b. sa smiať;
bezočivosť -i ž.
bezočivo 2. st. -vejšie prísl.
bezočivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ s nemiestnou až urážlivou smelosťou; syn. opovážlivo, drzo: b. sa smiať; b. klamať, kradnúť, podvádzať; správa sa čoraz bezočivejšie; Adriánova žena im pomútila hlavy, vie o tom a bezočivo to využíva. [M. Zelinka]; Nikdy som nemal rád ľudí, ktorí vystupovali na pódiu priveľmi suverénne a bezočivo. [NP 1982]
bezočivý príd. dotieravý, opovážlivý, nehanebný, bezohľadný: b. človek, b. hmyz, b-é chovanie, b-á smelosť;
bezočivo prísl.: b. sa smiať, b. sa dívať na niekoho;
bezočivosť, -ti ž.
bezočivý príd. (brezočiví, bezošliví, prezočiví) 1. strsl, zsl, zempl nehanblivý, opovážlivý, dotieravý, bezohľadný; nezdvorilý: To chlapča je takuo bezočivuo, že aš strach (Košťany n. Tur. MAR); Nateľko bov brezočiví, že sa šetci pohoršuvali (Hliník n. Hron. NB); Andro, ti si veľmi bezošliví (Kameňany REV); Akie sú bezošivia tia muchi! (Nandraž REV); Prezočivá bola až no, šadze nos strčila (Brestovany TRN) 2. pohron, jtrenč, top nežičlivý, závistlivý; lakomý: Ťi bezočivec bezočiví, nikomu bi lepšiu nedopriau̯ (St. Hory BB); Ňebuc prézočivej, nahaj s toho koláča aj druhen (Kalinovo LUČ); bezočivo prísl. k 1: Krčmár zďiera bezočivo (Hor. Lehota DK); Ale mi bezočivo otfrknúl (Kameňany REV)