bezočivec -vca m. bezočivý človek
bezočivec -vca pl. N -vci m.
bezočivec -vca pl. N -vci m. ▶ bezočivý človek (často ako nadávka); syn. opovážlivec, trúfalec: napomenúť, zahriaknuť bezočivcov; niektorí bezočivci nezmyselne predbiehajú na úzkej ceste; No ale takto? Ešte sa i smeješ? Bezočivec! [V. Šikula]
bezočivec urážlivo smelý, často aj dotieravý človek: dnes sa majú najlepšie bezočivci • opovážlivec • dotieravec • trúfalec • trúfanlivec: neviem, či je taký trúfalec, opovážlivec, alebo sa iba tak robí • hovor.: drzáň • drzák: takého drzáňa si ešte nevidel • nevychovanec • expr.: neokresanec • neotesanec • grobian • hovor. expr.: neogabanec • neokrôchanec • pejor.: odroň • chrapúň (ak sa zdôrazňuje nedostatok výchovy) • nehanebník • nehanblivec • hovor. expr. nemóresník (ak sa zdôrazňuje nedostatok hanblivosti) • subšt. hulvát
dotieravec dotieravý človek • pejor. vtieravec (Figuli) • bezočivec (bezočivý človek) • pren. expr. ploštica • hovor. expr. drzáň
bezočivec, -vca m. bezočivý, dotieravý človek, opovážlivec, nehanebník;
bezočivica, -e, -víc ž.
bezočivec m. (bezošlivec, brezočivec, prezočivec) strsl, zsl bezočivý, bezohľadný človek: A ešče príde do nás tod bezošivec (Kameňany REV); Takí bezošlivec bi som nevedel but (Rochovce ROŽ); Tak ťi treba, prezočivec závistliví! (Chocholná TRČ); bezočivec (Hor. Lehota DK, V. Bielice TOP)
bezošlivec p. bezočivec
brezočivec p. bezočivec