bezočivý príd. urážlivo smelý, dotieravý: b. chlap; b-é muchy; b-é správanie; b-á lož;
bezočivo prísl.: b. sa smiať;
bezočivosť -i ž.
bezočivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
bezočivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ nemiestne až urážlivo smelý; svedčiaci o tom; syn. opovážlivý, drzý: b. človek; b. klamár, zlodej; b. pohľad, tón; bezočivé otázky; je čoraz bezočivejší; bezočivé vystupovanie voči autoritám [G. Murín]; On sám sa ma nikdy neopováži pozývať, aby som si nemyslel, že je bezočivý. [J. Johanides]; Výraz na tvári dievčaťa bol neskrývane bezočivý. [J. Puškáš] ◘ fraz. bezočivý ako ploštica/voš veľmi
bezočivý urážlivo smelý • opovážlivý • trúfalý • expr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autorite • arogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadom • kniž. impertinentný • nemiestny: impertinentná, nemiestna poznámka • netaktný • nevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správanie • dotieravý • dobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novinári • odporný: odporný fagan • nehanebný • kniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranie • neslýchaný • subšt. nehorázny • expr.: pustý • bohapustý • bohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehot • nár. priezočivý • subšt. sprostý
dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človek • neodbytný • expr. zastar.: dôkučný • dôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienky • expr.: dolípavý • lepkavý • nár.: úlipný • ulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako mucha • dobiedzavý • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komáre • bezočivý • hovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníka • netaktný • indiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázky • nutkavý • naliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky
hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látka • masívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dvere • tučný • hovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, ruky • expr.: hrubánsky • hrubizný • hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)
2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný muž • surový • bezohľadný • hovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsoby • bezcitný • nešetrný • nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovník • neslušný • netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkami • neuhladený • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný • pejor. mamelucký • pren. pejor.: paholský • kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanie • nekultivovaný • primitívny • barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnsky • subšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slová • vulgárny • ordinárny • hovor. škaredý • expr.: šmykľavý • klzký • hovor. expr.: šťavnatý • mastný • pren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipy • bezočivý: bezočivá lož
3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý
nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvo • neprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcov • odsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zrada • škaredý • ošklivý • ohyzdný • mrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký čin • podlý • expr.: špinavý • hnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná lož • bezočivý • kniž. bezostyšný • hovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamár • pejor. ohavný • hovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutok • expr.: bohaprázdny • bohapustý
p. aj zlý
2. p. necudný
neodbytný ktorého sa nedá zbaviť, ktorého nemožno odohnať • dotieravý • dobiedzavý • dolípavý • domŕzavý: neodbytný, dotieravý záletník; dobiedzavá, domŕzavá mucha • bezočivý • hovor. drzý (vytrvalo a pritom nevyberane sa domáhajúci niečoho, presadzujúci niečo a pod.): neodbytný, bezočivý zákazník • nástojčivý • nutkavý • naliehavý (dôrazne, neústupčivo trvajúci na niečom; neústupčivo sa natískajúci): predniesť nástojčivé, naliehavé prosby; prenasledujú ho nástojčivé myšlienky; cítil nástojčivú, nutkavú túžbu odísť
opovážlivý ktorý je príliš al. nemiestne odvážny; svedčiaci o prílišnej al. nemiestnej odvahe • trúfalý • trúfanlivý: opovážlivý, trúfalý mladík; trúfalé, trúfanlivé reči • bezočivý • hovor. drzý • kniž. impertinentný (spojený s bezočivosťou až bezohľadnosťou): je to od neho drzé, impertinentné; má bezočivé, drzé vystupovanie; klásť impertinentné otázky • silný (pri negatívnom hodnotení rečového prejavu): použiť opovážlivé, silné slová
bezočivý príd. dotieravý, opovážlivý, nehanebný, bezohľadný: b. človek, b. hmyz, b-é chovanie, b-á smelosť;
bezočivo prísl.: b. sa smiať, b. sa dívať na niekoho;
bezočivosť, -ti ž.
bezočivý príd. (brezočiví, bezošliví, prezočiví) 1. strsl, zsl, zempl nehanblivý, opovážlivý, dotieravý, bezohľadný; nezdvorilý: To chlapča je takuo bezočivuo, že aš strach (Košťany n. Tur. MAR); Nateľko bov brezočiví, že sa šetci pohoršuvali (Hliník n. Hron. NB); Andro, ti si veľmi bezošliví (Kameňany REV); Akie sú bezošivia tia muchi! (Nandraž REV); Prezočivá bola až no, šadze nos strčila (Brestovany TRN) 2. pohron, jtrenč, top nežičlivý, závistlivý; lakomý: Ťi bezočivec bezočiví, nikomu bi lepšiu nedopriau̯ (St. Hory BB); Ňebuc prézočivej, nahaj s toho koláča aj druhen (Kalinovo LUČ); bezočivo prísl. k 1: Krčmár zďiera bezočivo (Hor. Lehota DK); Ale mi bezočivo otfrknúl (Kameňany REV)
bezošlivý p. bezočivý
brezočivý p. bezočivý
bezočivý príd bezohľadný, nehanebný: nestydlivý, človek bezočivý (BV 1652); bezočiwá žena, nestydliwá; bezočiwá smelost (KS 1763) F. kdo kce mnoho penez míti, musí bezočivý býti (ASL 1770); -e [-očlive] prísl: bezočliwě mluwjss proti wssemohucnosti (WP 1768); -osť ž nehanebnosť: impudencia: nestydliwost, nestydatost, bezočiwost (KS 1763)