bezmocný príd.
1. nemajúci dosť sily, bezvládny, nemohúci: b-é dieťa; ležal b.
2. nemajúci možnosť konať; svedčiaci o tom: vláda bola b-á; b. hnev
3. neschopný zabrániť niečomu: proti pohrome boli ľudia b-í;
bezmocne prísl.: b. čakať, ležať;
bezmocnosť -i ž.
bezmocnosť -ti ž.
bezmocnosť -ti ž. 1. ▶ nedostatok (fyzickej) sily; syn. slabosť, bezvládnosť: b. dieťaťa; V jej vzdychu bolo za voz obáv a stareckej bezmocnosti. [H. Zelinová] 2. ▶ nedostatok moci al. schopnosti konať, zabrániť niečomu; syn. bezbrannosť, nemohúcnosť: b. otroka; b. hnevu; mať, zažiť pocit bezmocnosti; b. voči chorobe, krivde; b. voči moci nadriadeného [Slo 2002]; Dusí sa bezmocnosťou pred zákonom, ktorý je mocnejší než jeho nenávisť a pomsta. [J. Lenčo]
bezmocnosť p. slabosť 1
slabosť 1. nedostatok fyzickej sily; ťaživý pocit • slabota: chvíľková slabosť, slabota • nevoľnosť: prišla na ňu nevoľnosť • ťažoba: ťažoba od žalúdka • nemohúcnosť • bezvládnosť • nevládnosť • zastaráv. nevláda: ruky jej padli od nevlády (Kukučín) • malátnosť • bezmocnosť
2. p. slabina
bezmocný príd. nemajúci dosť sily, nevládny, slabý: b. starec, b. plač, b. hnev; b. proti živelnej sile (Urb.);
bezmocne prísl.;
bezmocnosť, -ti ž.