bezmocný príd.
1. nemajúci dosť sily, bezvládny, nemohúci: b-é dieťa; ležal b.
2. nemajúci možnosť konať; svedčiaci o tom: vláda bola b-á; b. hnev
3. neschopný zabrániť niečomu: proti pohrome boli ľudia b-í;
bezmocne prísl.: b. čakať, ležať;
bezmocnosť -i ž.
bezmocný -ná -né 2. st. -nejší príd.
bezmocný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý nemá dosť (fyzickej) sily; syn. bezvládny, nemohúci: bezmocné dieťa; bezmocné ranené zviera; cítil sa absolútne b.; Charita naozaj robí kus práce pre ľudí, ktorí sú bezmocní. [Pc 1998] 2. ▶ nemajúci možnosť konať, neschopný zabrániť niečomu; svedčiaci o tom; syn. nemohúci: b. hnev; lekári boli bezmocní; ostať b. pred pohromou; Už dnes sa zánik urýchľuje a približuje sa k bodu katastrofy, pri ktorom budeme už len bezmocní. [V. Mináč]; Už si neuvedomoval ani len to, že je otrokom, bezmocným a bezprávnym živým nástrojom. [J. Lenčo]
bezmocný 1. nemajúci fyzickú silu, neschopný postarať sa o seba, odkázaný na pomoc iných; svedčiaci o tom • slabý (op. silný) • kniž. nemohúci: bezmocný, slabý starec; leží už tri mesiace bezmocný, nemohúci • bezvládny • nevládny (neschopný pohybu, neovládajúci svoje telo): prišla staroba a telo sa stalo bezvládnym, nevládnym; bezvládne, nevládne údy
2. nemajúci možnosť konať, brániť sa, zabrániť niečomu; svedčiaci o tom • bezradný • kniž. nemohúci: policajti boli bezmocní, bezradní; bezmocná, nemohúca zúrivosť • bezbranný • slabý (op. silný): bezbranná, slabá žena; voči živlu boli ľudia bezbranní, slabí • expr.: krehký • hriešny • biedny • úbohý • malý (nedokonalý, obyč. v náboženskom chápaní): sme len krehkí, hriešni, biedni, malí ľudia
bezradný nevediaci si rady, plný neistoty, rozpakov (o človeku); svedčiaci o tom • bezmocný: byť v istej veci bezradný, bezmocný; bezradná, bezmocná dívala sa na trpiace zviera • rozpačitý • nerozhodný: zostal stáť rozpačitý, nerozhodný; rozpačité, nerozhodné gesto • neistý • zmätený: neisté, zmätené správanie • dezorientovaný (zbavený orientácie, zaskočený): dezorientovaný vodič stál bez pohnutia • zúfalý (z bezradnosti): zúfalá zlosť, zúfalý plač
nevládny1 ktorého opustila sila, ktorý nie je schopný pohybu • bezvládny • kniž. nemohúci: nevládny, bezvládny pacient; nevládne, nemohúce údy • bezmocný (bez sebestačnosti v pohyboch): bezmocné dieťa • slabý (op. silný, mocný): bez jedla začal byť nevládny, slabý • expr.: mŕtvy • polomŕtvy • zamretý • hovor. groggy (obyč. od únavy, vyčerpania): od strachu ostať (polo)mŕtvy; z práce sa vrátil úplne groggy
p. aj vyčerpaný
bezmocný príd. nemajúci dosť sily, nevládny, slabý: b. starec, b. plač, b. hnev; b. proti živelnej sile (Urb.);
bezmocne prísl.;
bezmocnosť, -ti ž.
bezmocný príd. slabý, nevládny: Po chorobe je šloveg bezmocní (Kameňany REV)