bezmenný príd. kt. je bez mena, neznámy, anonymný: b. hrdina, b. hrob;
bezmenne prísl.;
bezmennosť -i ž.
bezmenný -ná -né príd.
bezmenný -ná -né príd. 1. ▶ ktorý nie je pomenovaný; nemajúci meno: b. potok; bezmenná ulica; Odstúpil ku kraju cesty, nevdojak uprel pohľad na predhorie, tam bola bezmenná dolina. [A. Baláž] 2. ▶ ktorého meno nie je známe; ktorý zostáva nepoznaný; syn. neznámy, anonymný; op. známy: b. hrdina; b. hrob; b. dav; bezmenné obete; Bol som len bezmenným číslom, zanedbateľným medzi inými. [I. Habaj]
anonymný bez uvedenia, zverejnenia mena • nepodpísaný (obyč. úmyselne): dostať anonymný, nepodpísaný list • neznámy (ktorý nie je známy; op. známy): neznámy autor z 18. storočia; anonymný, neznámy záchranca • nepoznaný: zostal navždy anonymný, nepoznaný • bezmenný: bezmenný hrdina
bezmenný p. anonymný, neznámy
neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)
bezmenný príd. bez mena, neznámy, anonymný: b. hrdina, b. človek, b. tvor; v tíšinu padám zasa, tratím sa bezmenný (Kost.);
bezmenne prísl. zried.;
bezmennosť, -ti ž.