bezfarebný príd.
1. nemajúci (sýtu) farbu, (výrazné) zafarbenie: b-á tekutina, b. plyn
2. nevýrazný, nevyhranený; jednotvárny: b. hlas; b. štýl, jazyk;
bezfarebne prísl.;
bezfarebnosť -i ž.
bezfarebný -ná -né príd.
bezfarebný -ná -né príd. 1. ▶ ktorý má slabú farebnú intenzitu; ktorý je bez (výraznej) farby: bezfarebné sklo; b. lak; bezfarebné pery bledé; bezfarebná kvapalina priezračná, číra; bledé, akoby bezfarebné oči [J. Mlčochová]; Zaslzenými očami jej prebehol úsmev, zatrepotal bezfarebnými mihalnicami. [J. Gavalcová] 2. ▶ nemajúci osobitnú, výraznú črtu; syn. nevýrazný, jednotvárny: b. hlas; bezfarebná hra futbalistov; Pokúsil sa o bezfarebný úsmev a obrátil tvár ku mne. [A. Hykisch]; Celé sídlisko akoby sa ponáralo do mdlej, studenej a bezfarebnej ospanlivosti. [J. Lenčo]
bezfarebný príd. ‹sl + n›
2. nevýrazný, nevyhranený; jednotvárny: b. hlas; b. štýl;
bezfarebnosť -ti ž.
bezfarebný, bezfarbý 1. p. bledý 1 2. p. neurčitý, jednotvárny
bledý 1. majúci slabšiu farebnú intenzitu al. majúci odtieň s prevládajúcou bielou farbou (op. tmavý) • svetlý: obraz maľovaný bledými, svetlými farbami; bledé, svetlé vlasy • nevýrazný • mdlý: nevýrazný, mdlý odtieň • bezfarebný • bezfarbý • kniž. bezkrvný • priesvitný (o tele človeka): bezfarebné, bezkrvné pery; celý je bledý, priesvitný • biely: mať bledú, bielu pleť • poblednutý • pobledlý • zblednutý • preblednutý (ktorý stratil sýtosť farby) • zried.: prebelený • prebielený (prestúpený, preniknutý bielou farbou): prebelené, prebielené ruky • zried. ublednutý (Jégé) • bledastý • bledavý • bledistý (trocha bledý, s nádychom do bleda) • priblednutý • pribledý (priveľmi bledý) • vyblednutý • vyžltnutý: vyblednuté, vyžltnuté škatule vo výklade • expr.: bledučký • bledušký • bledunký • bledulinký
2. p. slabý 2, 3 3. p. kritický2
jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnaký • stereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná práca • monotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádny • nudný • suchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človek • nezaujímavý • všedný: nezaujímavý, všedný život • nevýrazný • bezfarbý • bezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýl • otupný • expr.: tupý • šedivý • sivý • subšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť
neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasný • rozmazaný • rozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúry • nepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveď • nezreteľný • kniž. ambivalentný: ambivalentné správanie • pren.: hmlistý • zahmlený • matný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienky • nevyhranený • expr. bezfarebný • kniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýl • nedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocit • nevýrazný • bezvýrazný • pejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľad • beztvarý • beztvárny: beztvará, beztvárna masa • kniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojem • hovor.: (taký) nijaký • ani taký, ani onaký • fraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslaná • expr.: tajomný • záhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu
1. nemajúci sýtu, plnú, výraznú farbu, bez sýtej farby, bledý, nevýrazný: b-á tvár (Ráz.); b-é pery (Tim.);
2. nevyhranený, nevýrazný: b. hlas (Gráf), b-á tlač, politicky b. človek;
bezfarebnosť, -ti ž.