bezduchý príd.
1. kt. je bez ducha, bez života, bez vedomia; mŕtvy: b-é telo; ležať (ako) b.
2. pejor. obmedzený, hlúpy, op. duchaplný: b-é táranie; b. byrokratizmus;
bezducho prísl.: b. omieľať niečo;
bezduchosť -i ž.
bezduchosť -ti ž.
bezduchosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ neschopnosť tvorivej rozumovej činnosti; syn. obmedzenosť; op. duchaplnosť: Z koľkej bezduchosti ste sa prebudili do ríše rozhodnosti. [P. Strauss] 2. ▶ prejav bezduchého, netvorivého prístupu: Film tvorí zmes starosvetských gýčov s aktuálnymi agresívnymi bezduchosťami, ale i s nespochybniteľnou kvalitou. [Sme 2005]
1. bez života, mŕtvy: b-é telo; b-á izba (Urb.);
2. bez náplne, bez ducha; prázdny, nie tvorivý, nezmyselný: b-á metóda, b-á práca, b-é odpisovanie, b-é opakovanie pravidiel;
bezducho prísl.;
bezduchosť, -ti ž.