bezduchý príd.
1. kt. je bez ducha, bez života, bez vedomia; mŕtvy: b-é telo; ležať (ako) b.
2. pejor. obmedzený, hlúpy, op. duchaplný: b-é táranie; b. byrokratizmus;
bezducho prísl.: b. omieľať niečo;
bezduchosť -i ž.
bezducho prísl.
bezducho prísl. 1. ▶ bez známok života, bez duše, ducha, bez vedomia; syn. neživo: b. ležať 2. ▶ bez tvorivej rozumovej činnosti; bez myšlienkovej náplne; syn. bezmyšlienkovito, mechanicky: b. hľadieť; b. niečo opakovať, memorovať; Byrokracia, ktorá bezducho lipne na potvrdeniach, pečiatkach. [V. Ferko]; Mechanizmus hodín bezducho odtikáva čas. [M. Ďuríčková]
1. bez života, mŕtvy: b-é telo; b-á izba (Urb.);
2. bez náplne, bez ducha; prázdny, nie tvorivý, nezmyselný: b-á metóda, b-á práca, b-é odpisovanie, b-é opakovanie pravidiel;
bezducho prísl.;
bezduchosť, -ti ž.