bezdomovec -vca m. kto nemá stále (vlastné) bydlisko: útulok pre b-ov;
bezdomovkyňa -e -kýň ž.;
bezdomovský, bezdomovecký príd.;
bezdomovstvo, bezdomovectvo -a s.
bezdomovstvo, bezdomovectvo -va s.
bezdomovstvo, bezdomovectvo -va s. ▶ stav človeka, ktorý nemá stále bydlisko, nemá kde bývať, nie je nikam príslušný: rastúce b.; vynútené b.; faktory spôsobujúce b.; skupina obyvateľov najviac ohrozená bezdomovstvom; chudoba, hlad a bezdomovstvo patrí k spoločenskej realite; Konečnou zastávkou väčšiny prostitútok je bezdomovectvo a drogová závislosť. [Pc 1998]; pren. duchovné, kultúrne bezdomovectvo [DF 2001]