bezcitný príd. nemajúci cit, krutý, ukrutný; svedčiaci o tom: b. človek; mať b-é srdce; b-é slová;
bezcitne prísl.;
bezcitnosť -i ž.
bezcitnosť -ti ž.
bezcitnosť -ti ž. ▶ nedostatok citu, súcitu, porozumenia voči niekomu, niečomu; syn. krutosť, surovosť, hrubosť: b. teroristov; zločin plný surovosti a bezcitnosti; Postavy detí sú najmä vo vygradovanom závere filmu výkričníkom proti bezcitnosti a násiliu. [Vč 1973]
beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákroku • surovosť • neľudskosť • ukrutnosť • krutosť • brutalita • brutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosť • bezcitnosť • násilníctvo • násilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvo • krvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosť • obludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnosti • drastickosť • príšernosť • ohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísať • expr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev
bezcitnosť p. cynizmus, beštialita
cynizmus pohŕdanie ľudskými morálnymi normami, nedostatok citlivosti: vrahov cynizmus • necitlivosť • necit • bezcitnosť: bezcitnosť diktátora
bezcitný príd. nemajúci citu, bez citu, surový, hrubý, ukrutný: b. človek; b-é slová (Tim.);
bezcitnosť, -ti ž.
bezcitnosť ž. nedostatok citu, surovosť, hrubosť: Takéj bescitnosci, jakú henten cudzár má, som ešče ňevidzela (Bošáca TRČ)