bezcitný príd. nemajúci cit, krutý, ukrutný; svedčiaci o tom: b. človek; mať b-é srdce; b-é slová;
bezcitne prísl.;
bezcitnosť -i ž.
bezcitne 2. st. -nejšie prísl.
bezcitne 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez prejavenia citu, súcitu; bez porozumenia voči niekomu, niečomu; syn. surovo, hrubo, tvrdo; op. citlivo: b. sa správať; b. zaobchádzať s niekým; b. sa vysmievať slabšiemu; b. oblámané konáre brezy
bezcitne p. tvrdo 3
tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajcia • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník
2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsno • drsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadli • ostro • rázne • rozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárov • prísne • príkro • neprístupne • stroho • sucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdrav • odmerane • chladne • chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich
3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • kruto • nemilosrdne • hrubo • surovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciu • bezcitne • bezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom
porov. aj tvrdý 3
4. p. tuho
bezcitný príd. nemajúci citu, bez citu, surový, hrubý, ukrutný: b. človek; b-é slová (Tim.);
bezcitnosť, -ti ž.