bezbranný príd.
1. neozbrojený: b-í zajatci
2. neschopný brániť sa, bezmocný: b-é ženy a deti; je b-á proti ohováraniu;
bezbranne prísl.;
bezbrannosť -i ž.
bezbrannosť -ti ž.
bezbrannosť -ti ž. ▶ neschopnosť brániť sa, zabrániť niečomu; syn. bezmocnosť: b. dieťaťa; b. civilného obyvateľstva; filozofia bezbrannosti, ticha, pokory [KŽ 1967]; Ani tajná služba sa už na slovenskú bezbrannosť nemohla dívať. [Pc 1999]
bezbranný príd. ktorý sa nemôže brániť, nemajúci možnosť obrany: b-á žena, b-é dieťa;
bezbrannosť, -ti ž. neschopnosť brániť sa